Vasiṣṭhasya śokaḥ, Vipāśā–Śatadrū-nāmākaraṇam, Kalmāṣapādasya bhaya-prasaṅgaḥ (Ādi Parva 167)
प्रभाव विनयं शिक्षां द्रोणस्प चरितानि च । क्षात्रेण च बलेनास्य चिन्तयन् नाध्यगच्छत
prabhāva-vinayaṁ śikṣāṁ droṇasya caritāni ca | kṣātreṇa ca balenāsya cintayan nādhyagacchat, janamejaya | nṛpaśreṣṭha drupado droṇācāryase badalā lene ke liye yatna karane par bhī unke prabhāva, vinaya, śikṣā evaṁ caritra kā cintana karke kṣātra-bal ke dvārā unheṁ parāsta karane kā koī upāya na jāna saka | te kṛṣṇa-varṇā yamunā tathā gaṅgā donoṁ ke taṭoṁ par ghūmate hue brāhmaṇoṁ kī ek pavitra bastī meṁ jā pahuṁce | vahāṁ un mahābhāga nareśa ne ek bhī aisā brāhmaṇa nahīṁ dekhā, jisne vidhi-pūrvak brahmacarya kā pālana karke veda-vedāṅga kī śikṣā na prāpta kī ho ||
婆羅門は語った。「ジャナメージャヤよ。ドルパダ王は、ドローナの威勢、謙譲、学識、そして品行を思い巡らせたが、復讐を遂げようと努めても、王権の力によっても、クシャトリヤの武力によっても、ドローナーチャールヤを打ち破る術を見いだせなかった。黒みを帯びたヤムナーとガンガーの河畔をさまよい歩き、ついに婆羅門たちの清浄なる集落へと至った。そこでは、その幸運なる王は、正しく梵行(ブラフマチャリヤ)を守り、ヴェーダとその補助学(ヴェーダーンガ)を学ばぬ者を、ただの一人も見なかった。」
ब्राह्मण उवाच