Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

Uddhava Sent to Vraja: Consolation to Nanda-Yaśodā and the Gopīs’ Separation

यस्मिन् जन: प्राणवियोगकाले क्षणं समावेश्य मनोऽविशुद्धम् । निर्हृत्य कर्माशयमाशु याति परां गतिं ब्रह्ममयोऽर्कवर्ण: ॥ ३२ ॥ तस्मिन् भवन्तावखिलात्महेतौ नारायणे कारणमर्त्यमूर्तौ । भावं विधत्तां नितरां महात्मन् किं वावशिष्टं युवयो: सुकृत्यम् ॥ ३३ ॥

yasmin janaḥ prāṇa-viyoga-kāle kṣanaṁ samāveśya mano ’viśuddham nirhṛtya karmāśayam āśu yāti parāṁ gatiṁ brahma-mayo ’rka-varṇaḥ

死の時、たとえ心が清らかでなくとも、ほんの一瞬でも彼に心を没入させる者は、業の残滓を焼き尽くし、太陽のように輝く清浄な霊的姿で直ちに至高の境地に至る。あなたがた二人は、万有の超霊であり万因の因、根源でありながら人の姿を現す大聖ナーラーヤナに、比類なき愛の奉仕を捧げた。もはやあなたがたに、どんな功徳がなお必要であろうか。

यस्मिन्in whom
यस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
जनःa person
जनः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom/1st), एकवचन (Singular)
प्राण-वियोग-कालेat the time of departure of the life-breath
प्राण-वियोग-काले:
Adhikarana (अधिकरण/Time)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक) + वियोग (प्रातिपदिक) + काल (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (determinative; ‘at the time of separation of prāṇa’), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
क्षणम्for a moment
क्षणम्:
Karma (कर्म/Object—duration)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
समावेश्यhaving concentrated
समावेश्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया/Anterior action)
TypeVerb
Rootसम् + आ + विश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive), ‘having fixed/absorbed’
मनःthe mind
मनः:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
अविशुद्धम्impure
अविशुद्धम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअ + विशुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
निर्हृत्यhaving removed
निर्हृत्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया/Anterior action)
TypeVerb
Rootनिर् + हृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive), ‘having removed’
कर्म-आशयम्the karmic residue (latent impressions)
कर्म-आशयम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootकर्म (प्रातिपदिक) + आशय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (determinative; ‘store/latent impression of karma’), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
आशुquickly
आशु:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootआशु (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (adverb of time/manner)
यातिgoes, attains
याति:
Kriya (क्रिया/Finite verb)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular)
पराम्supreme
पराम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
गतिम्destination, state
गतिम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
ब्रह्म-मयःbecoming Brahman-like / filled with Brahman
ब्रह्म-मयः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier of janaḥ)
TypeAdjective
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (determinative; ‘consisting of Brahman’), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom/1st), एकवचन (Singular)
अर्क-वर्णःhaving the hue of the sun
अर्क-वर्णः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier of janaḥ)
TypeAdjective
Rootअर्क (प्रातिपदिक) + वर्ण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (determinative; ‘sun-colored’), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nom/1st), एकवचन (Singular)
N
Nārāyaṇa (the Supreme Lord)

FAQs

This verse teaches that even momentary remembrance of the Lord at death can destroy the stored karmic impressions and grant the supreme destination.

The verse describes the Supreme Lord (Nārāyaṇa/Kṛṣṇa) as identical with Brahman in essence and shining with sunlike radiance.

Cultivate daily nāma-japa, hearing (śravaṇa), and remembrance (smaraṇa) so that the mind naturally turns to the Lord even in crisis.