Droṇa’s Rebuke to Duryodhana after Jayadratha’s Fall (द्रोणेन दुर्योधनं प्रति प्रत्युक्तिः)
(पाण्डवानां कुरूणां च गर्जतामितरेतरम् । क्ष्ेवेडा: किलकिलाशब्दास्तत्रासन् वै सहस्रश:ः ।। एक-दूसरेके प्रति गर्जना करनेवाले पाण्डवों तथा कौरवोंके सिंहनाद और किलकिलाहटके शब्द वहाँ सहस्रों बार प्रकट होते थे। भेरीशब्दाश्न तुमुला बाणशब्दाश्व॒ भारत । अन्योन्यं निध्नतां चैव नराणां शुश्रुवे स्वन: ।।) भरतनन्दन! वहाँ नगाड़ोंकी भयानक गड़गड़ाहट, बाणोंकी सनसनाहट तथा परस्पर प्रहार करनेवाले मनुष्योंकी गर्जनाके शब्द बड़े जोरसे सुनायी दे रहे थे। अथाक्रन्दद् भीमसेनो धृष्टद्युम्नश्व मारिष । नकुल: सहदेवश्व धर्मराजश्न पाण्डव:,माननीय नरेश! तदनन्तर भीमसेन, धृष्टद्युम्न, नकुल, सहदेव तथा पाण्डुपुत्र धर्मराज युधिष्ठिरने अपने सैनिकोंसे पुकारकर कहा--
sañjaya uvāca |
pāṇḍavānāṃ kurūṇāṃ ca garjatām itaretaram |
kṣveḍāḥ kilakilāśabdās tatrāsan vai sahasraśaḥ ||
bherīśabdāś ca tumulā bāṇaśabdāś ca bhārata |
anyonyam abhihantṝṇāṃ caiva narāṇāṃ śuśruve svanaḥ ||
athākrandad bhīmaseno dhṛṣṭadyumnaś ca māriṣa |
nakulaḥ sahadevaś ca dharmarājaś ca pāṇḍavaḥ ||
Sañjaya said: As the Pāṇḍavas and the Kurus roared at one another, there arose on that field thousands upon thousands of battle-cries—shouts, whoops, and tumultuous clamour. O Bhārata, the dreadful booming of kettledrums, the whirring hiss of arrows, and the loud cries of men striking one another were clearly heard. Then, O noble king, Bhīmasena, Dhṛṣṭadyumna, Nakula, Sahadeva, and the Pāṇḍava Dharmarāja (Yudhiṣṭhira) called out to their troops.
संजय उवाच