Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 22

समपश्यंस्ततः सर्वे शिवस्यानुगताश्च ताः । शिवं दृष्ट्वा तु संप्राप्ता ऋषयस्ते रुषान्विताः

samapaśyaṃstataḥ sarve śivasyānugatāśca tāḥ | śivaṃ dṛṣṭvā tu saṃprāptā ṛṣayaste ruṣānvitāḥ

Kemudian mereka semua melihat para wanita itu berjalan mengikuti Śiva. Dan ketika melihat Śiva, para resi itu mendekat dengan hati dipenuhi amarah.

समपश्यन्they saw
समपश्यन्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-अप-√दृश् (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; छन्दसि/पाठभेदे ‘समपश्यंस्ततः’ इति संधि
ततःthen
ततः:
Kriya-viseshana (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तर/स्थानवाचक (then/thereupon)
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषणम्
शिवस्यof Śiva
शिवस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन
अनुगताःhaving followed
अनुगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअनु-गता (प्रातिपदिक; √गम् क्त-प्रत्यय)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; भूतकृदन्त-विशेषणम् (ताः विषयः)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (and)
ताःthose (wives)
ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सर्वनाम
शिवम्Śiva
शिवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive), ‘having seen’
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक (but/indeed)
संप्राप्ताःarrived
संप्राप्ताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-आप् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय भूतकृदन्त; पुंलिङ्ग प्रथमा बहुवचन (ऋषयः विषयः); ‘having arrived’ (elliptic ‘are’)
ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
तेthose
ते:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सर्वनाम
रुषान्विताःfilled with anger
रुषान्विताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुषान्वित (प्रातिपदिक) = रुषा + अन्वित
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषणम्; तत्पुरुष-समासः (रुषया अन्विताः)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra/Kedārakṣetra

Type: kshetra

Scene: Women walk behind Śiva as if drawn by an unseen force; sages spot them and rush forward, brows furrowed, hands clenched, approaching Śiva with stern faces against a dramatic Himalayan backdrop.

Ś
Śiva
ṛṣayaḥ
V
viprapatnyaḥ (implied)

FAQs

Seeing only the outer appearance, even sages can fall into anger—hinting that Śiva’s līlā tests discernment.

Kedāra-khaṇḍa’s sacred terrain, where Śiva’s acts reveal the greatness of the region and devotion.

None.