Previous Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 71

सूत उवाच । श्रुत्वेति विजयो धीमान्प्रशशंस सुविस्मितः । विसृष्टो नारदाद्यैश्च द्वारकां प्रति जग्मिवान्

sūta uvāca | śrutveti vijayo dhīmānpraśaśaṃsa suvismitaḥ | visṛṣṭo nāradādyaiśca dvārakāṃ prati jagmivān

Sūta berkata: Mendengar hal itu, Vijaya (Arjuna) yang bijaksana sangat tercengang lalu memuji kisah tersebut. Setelah dipersilakan pergi oleh Nārada dan para resi lainnya, ia pun berangkat menuju Dvārakā.

सूतःSūta (the narrator)
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), पूर्वकालिक क्रिया
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
विजयःVijaya
विजयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविजय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
धीमान्wise, intelligent
धीमान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधीमन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (विजयस्य)
प्रशशंसpraised
प्रशशंस:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootशंस् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन
सुविस्मितःgreatly astonished
सुविस्मितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु + विस्मित (प्रातिपदिक; क्त-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (विजयस्य)
विसृष्टःdismissed/allowed to depart
विसृष्टः:
Karta (logical subject)
TypeVerb
Rootवि + सृज् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकृत् (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अनुज्ञातः/प्रेषितः’ अर्थे
नारदाद्यैःby Nārada and others
नारदाद्यैः:
Karana (Instrument/Agent-in-passive)
TypeNoun
Rootनारद + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन; ‘नारद-प्रमुखैः’
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
द्वारकाम्Dvārakā
द्वारकाम्:
Karma (Object/Goal)
TypeNoun
Rootद्वारका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
प्रतिtowards
प्रति:
Desha/Direction (Goal marker)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formउपसर्ग/अव्यय (preposition-like), गत्यर्थे
जग्मिवान्went
जग्मिवान्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्-लकारार्थक ‘जग्मि’ (perfect stem) + वस्-प्रत्यय (वसुन्/वन्), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोग

Sūta (Lomaharṣaṇa/Sūta narrator)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and the Naimiṣāraṇya sages (implied)

Scene: In a forest-āśrama or narrative hall, Vijaya (Arjuna) stands with folded hands, astonished, praising the account; Nārada and other sages gesture dismissal/blessing; Arjuna turns westward, beginning the journey toward sea-girt Dvārakā.

S
Sūta
V
Vijaya (Arjuna)
N
Nārada
D
Dvārakā

FAQs

True hearing culminates in praise, gratitude, and dharmic action—moving forward with the inspiration of sacred teaching.

The verse closes the Guptakṣetra/Staṃbhatīrtha segment and transitions the hero toward Dvārakā.

No explicit rite; it depicts the response to māhātmya-śravaṇa—praise and respectful leave-taking.