Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 25

तस्माद्य इच्छेदेतेभ्यो विमोक्षं बुद्धिमान्नरः । श्रुतिमार्गेण तेनार्च्यौ देवौ हरिहरावुभौ

tasmādya icchedetebhyo vimokṣaṃ buddhimānnaraḥ | śrutimārgeṇa tenārcyau devau hariharāvubhau

Karena itu, orang bijaksana yang mendambakan mokṣa dari (nasib neraka) ini hendaknya memuja kedua Dewa—Hari dan Hara—menurut jalan Śruti yang diajarkan.

तस्मात्therefore; from that
तस्मात्:
Hetu/Reason (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात/सम्बन्धसूचक), अपादानार्थे ‘तस्मात्’ = ‘therefore/from that’
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सम्बन्धबोधक (relative pronoun)
इच्छेत्should desire
इच्छेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootइष् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
एतेभ्यःfrom these
एतेभ्यः:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), बहुवचन; अपादान
विमोक्षम्liberation
विमोक्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविमोक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म
बुद्धिमान्wise
बुद्धिमान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबुद्धिमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
श्रुतिमार्गेणby the path of the Veda/tradition
श्रुतिमार्गेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootश्रुति (प्रातिपदिक) + मार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करण; षष्ठी-तत्पुरुषः (श्रुतेः मार्गः)
तेनby him/thereby
तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया (3rd), एकवचन; करण/सहायक
अर्च्यौworthy to be worshipped
अर्च्यौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअर्च्य (प्रातिपदिक; √अर्च् धातोः क्तव्य/ण्यत्-प्रत्ययान्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विधेय-विशेषण (to be worshipped)
देवौthe two gods
देवौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन
हरिहरौHari and Hara (Viṣṇu and Śiva)
हरिहरौ:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक) + हर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः
उभौboth
उभौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विशेषण

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced)

Scene: A wise devotee stands between Śiva and Viṣṇu, offering flowers and lamp in balanced devotion; a faint vision of hells recedes behind, replaced by serene light of Śruti (Vedic fire/chant).

H
Hari
H
Hara
Ś
Śruti

FAQs

Liberation is supported by śāstra/śruti-aligned devotion, honoring both Hari (Viṣṇu) and Hara (Śiva) without sectarian denial.

No particular site is named; the verse gives a universal prescription for worship in accordance with Śruti.

Worship (arcana/pūjā) of both Hari and Hara, explicitly to be done following the Śruti-mārga (Vedic injunctions).