Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 14

विमृश्य स तदा रामो वसिष्ठेन महात्मना । ब्रह्मविष्णुशिवादीनां सस्मार गुरुणा सह । स्मृतमात्रास्ततो देवास्तं देशं समुपागमन् । सूर्यकोटिप्रतीकाशीवमानावलिसंवृताः

vimṛśya sa tadā rāmo vasiṣṭhena mahātmanā | brahmaviṣṇuśivādīnāṃ sasmāra guruṇā saha | smṛtamātrāstato devāstaṃ deśaṃ samupāgaman | sūryakoṭipratīkāśīvamānāvalisaṃvṛtāḥ

Kemudian Rāma, setelah menimbang bersama Mahātmā Vasiṣṭha, beserta gurunya mengingat dan memanggil Brahmā, Viṣṇu, Śiva, dan para dewa lainnya. Baru diingat saja, para dewa itu datang ke tempat itu, dikelilingi rombongan bercahaya, menyala laksana sinar sepuluh juta matahari.

विमृश्यhaving reflected
विमृश्य:
Purvakala-kriya (Absolutive)
TypeIndeclinable
Rootवि-√मृश् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वक्रिया (having reflected)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
रामःRāma
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
वसिष्ठेनwith Vasiṣṭha
वसिष्ठेन:
Saha (Association/सह)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
महात्मनाthe great-souled
महात्मना:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; विशेषण (वसिष्ठेन)
ब्रह्म-विष्णु-शिव-आदीनाम्of Brahmā, Viṣṇu, Śiva and others
ब्रह्म-विष्णु-शिव-आदीनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + विष्णु (प्रातिपदिक) + शिव (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; समाहार/इतरेतर-द्वन्द्वः (ब्रह्मविष्णुशिवाः) + ‘आदि’ (आदिशब्देन सह बहुव्रीहिसदृश-समुच्चयः)
सस्मारremembered/called to mind
सस्मार:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-√स्मृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
गुरुणाwith the teacher
गुरुणा:
Saha (Association/सह)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
सहtogether with
सह:
Saha (Association/सह)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक उपपद (with)
स्मृत-मात्राः(they) being merely remembered
स्मृत-मात्राः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्मृत (कृदन्त; √स्मृ धातु) + मात्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; तत्पुरुषः (स्मृतं मात्रं येषाम्/स्मृतमात्राः = ‘only remembered’)
ततःthereupon
ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तस्मात्/ततः = ‘thereupon/then’ (adverb)
देवाःthe gods
देवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
तम्that
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (देशम्)
देशम्place
देशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
समुपागमन्they approached/arrived
समुपागमन्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-उप-√गम् (धातु)
Formलुङ्-लकार (Aorist/Imperfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, बहुवचन
सूर्य-कोटि-प्रतीकाशीshining like ten million suns
सूर्य-कोटि-प्रतीकाशी:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसूर्य (प्रातिपदिक) + कोटि (प्रातिपदिक) + प्रतीकाशिन्/प्रतीकाशी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषण (देवाः); तत्पुरुषसमासः (सूर्यकोट्या प्रतीकाशः/प्रतीकाशिनः)
व-मान-आवलि-संवृताःsurrounded by a series (of aerial cars/retinues)
व-मान-आवलि-संवृताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootव (प्रातिपदिक; ‘व’ इति पाठभेद/अस्पष्ट) + मान (प्रातिपदिक) + आवलि (प्रातिपदिक) + संवृत (कृदन्त; सम्-√वृ धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषण (देवाः); समासः (…आवल्या संवृताः = surrounded by a row/series …); ‘वमान’ पदांशः पाठदोष/दुर्लभः—सम्भाव्यं ‘विमानावलि’ इति (विमान-आवलि-संवृताः)

Narrator

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Scene: Rāma and Vasiṣṭha stand in a forest clearing; as Rāma remembers the gods, Brahmā, Viṣṇu, Śiva and other devas appear in the sky, surrounded by blazing retinues like ten million suns, forming a luminous ring around the site.

R
Rāma
V
Vasiṣṭha
B
Brahmā
V
Viṣṇu
Ś
Śiva
T
Trimūrti

FAQs

When guided by a true guru and grounded in dharma, sincere remembrance (smaraṇa) draws divine grace and presence.

The episode unfolds in Dharmāraṇya, implying the region’s potency as a seat where divine beings are readily invoked.

Guru-guided invocation/remembrance of deities (smaraṇa) is highlighted as an efficacious spiritual act.