Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

अद्वैतशैवसिद्धान्ते पुरुष-प्रकृति-विचारः

Puruṣa–Prakṛti Analysis in Advaita Śaiva Doctrine

तानि प्रोक्तानि सूक्ष्माणि मुनिभि स्तत्त्वदर्शिभिः । कर्मेन्द्रियाणि ज्ञेयानि स्वकार्य्यसहितानि च

tāni proktāni sūkṣmāṇi munibhi stattvadarśibhiḥ | karmendriyāṇi jñeyāni svakāryyasahitāni ca

Para resi penyingkap tattva menyatakan semuanya ini bersifat halus; hendaknya dipahami sebagai karmendriya, masing-masing beserta fungsinya sendiri.

तानिthose (things)
तानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन
प्रोक्तानिdeclared
प्रोक्तानि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√वच् (धातु) + क्त (कृत्)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; ‘said/declared’
सूक्ष्माणिsubtle
सूक्ष्माणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसूक्ष्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन; agreeing with ‘तानि’
मुनिभिःby sages
मुनिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन
तत्त्वदर्शिभिःby truth-seers
तत्त्वदर्शिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतत्त्व-दर्शिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; तत्पुरुष: तत्त्वं पश्यन्ति ये
कर्मेन्द्रियाणिorgans of action
कर्मेन्द्रियाणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकर्म-इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन; तत्पुरुष: कर्मणः इन्द्रियाणि
ज्ञेयानिto be known
ज्ञेयानि:
Vidheyavisheshana (विधेयविशेषण)
TypeAdjective
Root√ज्ञा (धातु) + यत् (कृत्)
Formकर्तव्य/विधेयार्थक कृदन्त (यत्/gerundive), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; ‘to be known’
स्वकार्यसहितानिtogether with their own functions
स्वकार्यसहितानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व-कार्य-सहित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; समास: स्वं कार्यं तेन सहितानि (षष्ठी-तत्पुरुष-श्रृंखला)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)

Lord Shiva (teaching a philosophical discourse in the Kailasha Samhita)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

S
Shiva

FAQs

It emphasizes tattva-jñāna: recognizing the karmendriyas as subtle instruments of embodied action helps the seeker discern the soul (paśu) from its instruments and loosen bondage (pāśa) on the way to Shiva (Pati).

Linga/Saguna Shiva worship purifies and disciplines action; by knowing the organs of action and their functions, one offers karma as worship, gradually turning outward activity into inward Shiva-oriented practice.

Practice mindful restraint and consecration of actions—apply bhasma (tripuṇḍra) and repeat the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya) while dedicating each action to Shiva, treating the karmendriyas as instruments rather than the Self.