Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

अङ्गदस्य गृहं रम्यं मैन्दस्य द्विविधस्य च।गवयस्य गवाक्षस्य गजस्य शरभस्य च।।।।विद्युन्मालेश्च सम्पाते स्सूर्याक्षस्य हनूमतः।वीरबाहो स्सुबाहोश्च नलस्य च महात्मनः।।।।कुमुदस्य सुषेणस्य तारजाम्बवतोस्तथा।दधिवक्त्रस्य नीलस्य सुपाटलसुनेत्रयोः।।।।एतेषां कपिमुख्यानां राजमार्गे महात्मनाम्।ददर्श गृहमुख्यानि महासाराणि लक्ष्मणः।।।।

aṅgadasya gṛhaṃ ramyaṃ maindasya dvividhasya ca | gavayasya gavākṣasya gajasya śarabhasya ca ||

vidyunmāleś ca sampāteḥ sūryākṣasya hanūmataḥ | vīrabāhoḥ subāhoś ca nalasya ca mahātmanaḥ ||

kumudasya suṣeṇasya tārājāmbavatoḥ tathā | dadhivaktrasya nīlasya supāṭalasunetrayoḥ ||

eteṣāṃ kapimukhyānāṃ rājamārge mahātmanām | dadarśa gṛhamukhyāni mahāsārāṇi lakṣmaṇaḥ ||

Di sepanjang jalan kerajaan, Lakṣmaṇa melihat kediaman-kediaman utama yang indah milik para pemuka kera: Aṅgada, Mainda, Dvivida, Gavaya, Gavākṣa, Gaja, Śarabha; Vidyunmālī, Sampāti, Sūryākṣa, Hanūmān; Vīrabāhu, Subāhu, dan Nala yang mulia; Kumuda, Suṣeṇa, juga Tārā dan Jāmbavān; Dadhivaktra, Nīla, Supāṭala, dan Sunetra—rumah-rumah yang makmur dan mengagumkan di tepi rajamārga.

aṅgadasyaof Angada
aṅgadasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootaṅgada (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
gṛhamhouse
gṛham:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgṛha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ramyambeautiful
ramyam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootramya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘गृहम्’ इति विशेषणम्
maindasyaof Mainda
maindasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootmainda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
dvividhasyaof Dvivida
dvividhasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdvividha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
gavayasyaof Gavaya
gavayasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootgavaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
gavākṣasyaof Gavaksha
gavākṣasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठī-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootgavākṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
gajasyaof Gaja
gajasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootgaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
śarabhasyaof Sharabha
śarabhasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśarabha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
vidyunmāleḥof Vidyunmala
vidyunmāleḥ:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvidyunmālā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (नाम), षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
sampāteḥof Sampati
sampāteḥ:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsampāti (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
sūryākṣasyaof Suryaksha
sūryākṣasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsūryākṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
hanūmataḥof Hanuman
hanūmataḥ:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Roothanūmat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
vīrabāhoḥof Virabahu
vīrabāhoḥ:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvīrabāhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
subāhoḥof Subahu
subāhoḥ:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsubāhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
nalasyaof Nala
nalasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnala (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
mahātmanaḥof the great-souled
mahātmanaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahātman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘nalasya’ इति विशेषणम्
kumudasyaof Kumuda
kumudasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkumuda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
suṣeṇasyaof Sushena
suṣeṇasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsuṣeṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
tārā-jāmbavatoḥof Tara and Jambavan
tārā-jāmbavatoḥ:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottārā (प्रातिपदिक) + jāmbavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (द्वन्द्वे), षष्ठी-विभक्ति, द्विवचन; द्वन्द्वः—‘तारा च जाम्बवान् च’
tathālikewise
tathā:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय (adverb: likewise/also)
dadhivaktrasyaof Dadhivaktra
dadhivaktrasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdadhivaktra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
nīlasyaof Nila
nīlasya:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnīla (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
supāṭala-sunetrayoḥof Supatala and Sunetra
supāṭala-sunetrayoḥ:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsupāṭala (प्रातिपदिक) + sunetra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (द्वन्द्वे), षष्ठी-विभक्ति, द्विवचन; द्वन्द्वः—‘सुपाटलः च सुनेत्रः च’
eteṣāmof these
eteṣām:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootetad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
kapimukhyānāmof the monkey chiefs
kapimukhyānām:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkapi (प्रातिपदिक) + mukhya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः—‘कपीनां मुख्याḥ’ (chiefs among monkeys)
rājamārgeon the royal road
rājamārge:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootrājan (प्रातिपदिक) + mārga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; तत्पुरुषः—‘राज्ञः मार्गः’ (royal road)
mahātmanāmof the great-souled
mahātmanām:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahātman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; ‘कपिमुख्यानाम्’ इति विशेषणम्
dadarśasaw
dadarśa:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (दृश्) (धातु)
Formलिट्-लकार, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
gṛhamukhyānithe chief residences
gṛhamukhyāni:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgṛha (प्रातिपदिक) + mukhya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः—‘गृहाणां मुख्यानि’ (principal houses)
mahāsārāṇivery prosperous/substantial
mahāsārāṇi:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahā (प्रातिपदिक) + sāra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारयः—‘महान् सारः (समृद्धिः) येषाम्’
lakṣmaṇaḥLakshmana
lakṣmaṇaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootlakṣmaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

On the royal road, Lakshmna saw beautiful homes of monkey-chiefs- Angada, Mainda, Dwivida, Gavaya, Gavaksha, Gaja, Sarabha, Vidyunmalin, Sampati, Suryaksha, Hanuman, Veerabahu, Subahu, the great Nala, Kumuda and Sushena. Similarly he saw the homes of Tara and Jambavan, Dadhivaktra, Nila, Supatala and Sunetra. (Tara mentioned here is a male monkey.)

L
Lakṣmaṇa
A
Aṅgada
M
Mainda
D
Dvivida
G
Gavaya
G
Gavākṣa
G
Gaja
Ś
Śarabha
V
Vidyunmālī
S
Sampāti
H
Hanūmān
V
Vīrabāhu
S
Subāhu
N
Nala
K
Kumuda
S
Suṣeṇa
T
Tārā
J
Jāmbavān
N
Nīla
R
rājamārga (royal road)

FAQs

Dharma appears as social order and alliance: a well-organized community of leaders implies responsibility to act collectively for a righteous cause—supporting Rāma’s quest is the alliance’s moral test.

Lakṣmaṇa proceeds through Kiṣkindhā and observes the prosperous establishments of Sugrīva’s principal allies and commanders.

Collective strength under leadership—implying readiness for service (sevā) and fidelity to the pledged alliance with Rāma.