Shloka 38

न मे तत्र मनस्तापो न मन्युर्हरिपुङ्गव।वागुराभिश्च पाशैश्च कूटैश्च विविधैर्नराः।।प्रतिच्छन्नाश्च दृश्याश्च गृह्णन्ति सुबहून्मृगान्।

na me tatra manastāpo na manyur haripuṅgava | vāgurābhiś ca pāśaiś ca kūṭaiś ca vividhair narāḥ || praticchannāś ca dṛśyāś ca gṛhṇanti subahūn mṛgān |

Wahai yang utama di antara para wanara, dalam perkara ini tiada dukacita dan tiada penyesalan di hatiku. Manusia menangkap banyak satwa dengan jaring, jerat, dan berbagai siasat—baik tersembunyi maupun tampak nyata.

not
:
सम्बन्ध/वाक्यनिषेध (sentence negation)
TypeIndeclinable
Rootन (निपात)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
मेto me / of me
मे:
सम्बन्ध (genitive/possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-प्रयोगे सर्वनाम; षष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (genitive singular: 'of me' / enclitic)
तत्रthere / in that matter
तत्र:
अधिकरण (location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb: 'there/therein')
मनस्तापःmental anguish
मनस्तापः:
कर्ता/विषय (subject: what is absent)
TypeNoun
Rootमनस् + ताप (प्रातिपदिके)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (मनसः तापः); पुंलिङ्गः प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masc. nominative singular)
not
:
सम्बन्ध/वाक्यनिषेध (sentence negation)
TypeIndeclinable
Rootन (निपात)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
मन्युःanger / regret
मन्युः:
कर्ता/विषय (subject: what is absent)
TypeNoun
Rootमन्यु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masc. nominative singular)
हरिपुङ्गवO best of monkeys
हरिपुङ्गव:
सम्बोधन (address)
TypeNoun
Rootहरि + पुङ्गव (प्रातिपदिके)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (हरीणां पुङ्गवः); पुंलिङ्गः सम्बोधन-विभक्तिः एकवचनम् (masc. vocative singular)
वागुराभिःwith nets
वागुराभिः:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootवागुरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः तृतीया-विभक्तिः बहुवचनम् (fem. instrumental plural)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (निपात)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
पाशैःwith nooses/ropes
पाशैः:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootपाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः तृतीया-विभक्तिः बहुवचनम् (masc. instrumental plural)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (निपात)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
कूटैःwith tricks / devices
कूटैः:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootकूट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः तृतीया-विभक्तिः बहुवचनम् (neut. instrumental plural)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (निपात)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
विविधैःvarious
विविधैः:
करण (qualifier of instruments/means)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुंलिङ्गः तृतीया-विभक्तिः बहुवचनम् (masc. instrumental plural; agrees with implied 'उपायैः/कूटैः' or with the instrumental set)
नराःmen / people
नराः:
कर्ता (agent)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम् (masc. nominative plural)
प्रतिच्छन्नाःconcealed / hidden
प्रतिच्छन्नाः:
कर्ता (qualifier of agent)
TypeAdjective
Rootप्रति + छद् (धातु) → प्रतिच्छन्न (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः); पुंलिङ्गः प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम् (masc. nominative plural; qualifies नराः)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (निपात)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
दृश्याःvisible / in the open
दृश्याः:
कर्ता (qualifier of agent)
TypeAdjective
Rootदृश्य (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुंलिङ्गः प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम् (masc. nominative plural; qualifies नराः)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (निपात)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
गृह्णन्तिcatch / seize
गृह्णन्ति:
क्रिया (action)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलट्-लकारः (present indicative); परस्मैपदम्; प्रथम-पुरुषः बहुवचनम् (3rd person plural)
सुबहून्very many
सुबहून्:
कर्म (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootसु + बहु (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुंलिङ्गः द्वितीया-विभक्तिः बहुवचनम् (masc. accusative plural; qualifies मृगान्)
मृगान्animals / deer
मृगान्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः द्वितीया-विभक्तिः बहुवचनम् (masc. accusative plural)

'O best of monkeys! I have no mental agony nor do I regret in this case. Hidden fromview or out in the open, people catch animals by means of snares or ropes or through other tricks.

R
Rama
V
Vali

FAQs

Rama argues from accepted social practice: taking animals by strategy—hidden or open—is not inherently blameworthy, and thus his method is defensible within prevailing norms.

Rama introduces a pragmatic analogy from hunting to justify striking Vali from concealment.

Composure and conviction—Rama claims absence of regret because he believes his act aligns with dharma and customary rule.