Shloka 6

ततो गत्वा विदुर: काम्यकं त- च्छीघ्रैरश्वेर्वाहिना स्यन्दनेन । ददर्शासीनं धर्मात्मानं विविक्ते सार्थ द्रौपद्या भ्रातृभिन्र्मिणैश्व,शीघ्रगामी अश्वोंद्वारा खींचे जानेवाले रथसे काम्यक-वनमें पहुँचकर विदुरजीने देखा धर्मात्मा युधिष्ठिर एकान्त प्रदेशमें द्रौपदी, भाइयों तथा ब्राह्मणोंके साथ बैठे हैं

tato gatvā viduraḥ kāmyakaṃ ta cchīghrair aśvair vāhinā syandanena | dadarśāsīnaṃ dharmātmānaṃ vivikte sārthaṃ draupadyā bhrātṛbhir brāhmaṇaiś ca ||

Kemudian Vidura pergi ke hutan Kāmyaka dengan kereta yang ditarik kuda-kuda cepat. Di sana ia melihat Yudhiṣṭhira yang berhati dharma duduk di tempat sunyi bersama Draupadī, saudara-saudaranya, dan para brāhmaṇa.

ततःthen, thereafter
ततः:
TypeIndeclinable
Rootततः (तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअव्यय
गत्वाhaving gone
गत्वा:
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive), पूर्वकाल
विदुरःVidura
विदुरः:
Karta
TypeNoun
Rootविदुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
काम्यकम्Kamyaka (forest/place)
काम्यकम्:
Karma
TypeNoun
Rootकाम्यक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
TypeIndeclinable
Root
Formअव्यय
शीघ्रैःby swift (ones)
शीघ्रैः:
Karana
TypeAdjective
Rootशीघ्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अश्वैःby horses
अश्वैः:
Karana
TypeNoun
Rootअश्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
वाहिनाwith a carrier/drawn (vehicle)
वाहिना:
Karana
TypeAdjective
Rootवाहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
स्यन्दनेनby/with a chariot
स्यन्दनेन:
Karana
TypeNoun
Rootस्यन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
ददर्शsaw
ददर्श:
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद), प्रथमपुरुष, एकवचन
आसीनम्seated
आसीनम्:
Karma
TypeAdjective
Rootआस् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
धर्मात्मानम्righteous-souled
धर्मात्मानम्:
Karma
TypeAdjective
Rootधर्मात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
विविक्तेin a secluded (place)
विविक्ते:
Adhikarana
TypeAdjective
Rootविविक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
सार्थम्together with
सार्थम्:
TypeIndeclinable
Rootसार्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोग (adverbial accusative)
द्रौपद्याwith Draupadi
द्रौपद्या:
Sahakari
TypeNoun
Rootद्रौपदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
भ्रातृभिःwith (his) brothers
भ्रातृभिः:
Sahakari
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
ब्राह्मणैःwith Brahmins
ब्राह्मणैः:
Sahakari
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन

वैशम्पायन उवाच

V
Vaiśampāyana
V
Vidura
K
Kāmyaka forest
S
Syandana (chariot)
H
Horses
Y
Yudhiṣṭhira
D
Draupadī
T
The brothers (Pāṇḍavas)
B
Brāhmaṇas

Educational Q&A

Even in adversity and displacement, dharma is upheld through conduct: Yudhiṣṭhira remains 'dharmātmā'—composed, principled, and in the company of Draupadī, his brothers, and brāhmaṇas—signaling ethical steadiness and respect for sacred learning.

Vaiśampāyana narrates that Vidura travels swiftly by chariot to the Kāmyaka forest and finds Yudhiṣṭhira seated in a secluded place with Draupadī, the Pāṇḍava brothers, and brāhmaṇas—setting the scene for counsel and developments during the exile.