Next Verse

Shloka 1

Dharma-pratyabhijñāna and Vara-pradāna (धर्मप्रत्यभिज्ञानम्—वरप्रदानम्)

#:73:.7 #::3-...7 () हि २ 7 षण्णवर्त्याधिकद्विशततमो< ध्याय: सावित्रीकी व्रतचर्या तथा सास-ससुर और पतिकी आज्ञा लेकर सत्यवान्‌के साथ उसका वनमें जाना मार्कण्डेय उवाच ततः काले बहुतिथे व्यतिक्रान्ते कदाचन । प्राप्त: स कालो मर्तव्यं यत्र सत्यवता नूप,मार्कण्डेयजी कहते हैं--युधिष्ठिर! तदनन्तर बहुत दिन बीत जानेपर एक दिन वह समय भी आ पहुँचा जब कि सत्यवान्‌की मृत्यु होनेवाली थी

Mārkaṇḍeya uvāca: tataḥ kāle bahutithe vyatikrānte kadācana | prāptaḥ sa kālo martavyaṃ yatra Satyavatā nṛpa ||

Mārkaṇḍeya berkata: “Wahai raja, setelah banyak hari berlalu, tibalah pada suatu hari saat yang telah ditetapkan itu—ketika Satyavān harus menemui ajalnya.”

ततःthen, thereafter
ततः:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootततः (तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअव्ययम्
कालेat (that) time
काले:
Adhikarana
TypeNoun
Rootकाल
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्
बहुतिथेwhen many days (had passed)
बहुतिथे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootबहु-तिथि
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्
व्यतिक्रान्तेhaving elapsed, having passed
व्यतिक्रान्ते:
Adhikarana
TypeVerb
Rootवि + अति + क्रम्
Formक्त-प्रत्ययान्तः (भूतकृत्), सप्तमी, एकवचनम्, नपुंसकलिङ्गे (काले/समये सति)
कदाचनonce, at some time
कदाचन:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootकदाचन
Formअव्ययम्
प्राप्तःarrived, came
प्राप्तः:
Karta
TypeVerb
Rootप्र + आप्
Formक्त-प्रत्ययान्तः (भूतकृत्), पुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
सःthat (he/it)
सः:
Karta
TypePronoun
Rootतद्
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
कालःtime
कालः:
Karta
TypeNoun
Rootकाल
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
मर्तव्यम्to be died / destined to die
मर्तव्यम्:
Karma
TypeAdjective
Rootमृ (मरणे) → मर्तव्य
Formतव्यत्-प्रत्ययान्तः (भाव्य/कर्तव्य), नपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootयत्र
Formअव्ययम्
सत्यवताby Satyavat
सत्यवता:
Karta
TypeNoun
Rootसत्यवत्
Formपुंलिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्
नूनम्surely, indeed
नूनम्:
TypeIndeclinable
Rootनूनम्
Formअव्ययम्

मार्कण्डेय उवाच

M
Mārkaṇḍeya
S
Satyavān
Y
Yudhiṣṭhira

Educational Q&A

The verse foregrounds kāla (the appointed time) and the inevitability of death, setting an ethical frame in which steadfast dharma and truthful resolve are tested precisely when fate seems fixed.

Mārkaṇḍeya continues his account to Yudhiṣṭhira: after a long interval, the foretold day arrives—the moment when Satyavān’s death is due, preparing the stage for Sāvitrī’s response.