Adhyāya 12: Devas’ Petition to Nahūṣa; Bṛhaspati on Śaraṇāgata-Dharma; Indrāṇī’s Strategic Delay
प्रमीयते चास्य प्रजा हकाले सदा विवासं पितरो<सस््य कुर्वते । भीतं प्रपन्न॑ प्रददाति शत्रवे सेन्द्रा देवा: प्रहरन्त्यस्य वज्ञम्,“उसकी संतान अकालमें ही मर जाती है। उसके पितर सदा नरकमें निवास करते हैं। जो भयभीत शरणागतको शत्रुके हाथमें दे देता है, उसपर इन्द्र आदि देवता वज्रका प्रहार करते हैं!
pramīyate cāsya prajā hy akāle sadā vivāsaṃ pitaro 'sya kurvate | bhītaṃ prapannaṃ pradadāti śatrave sendrā devāḥ praharanti 'sya vajram ||
Orang yang menyerahkan seorang pemohon perlindungan yang ketakutan kepada musuhnya—keturunannya binasa sebelum waktunya; para leluhurnya tinggal terus-menerus dalam derita neraka; dan para dewa, dipimpin Indra, menghantamnya dengan vajra (petir).
शल्य उवाच