HomeUpanishadsKatharudraVerse 6
Previous Verse
Next Verse

Verse 6

Katharudra

कुण्डिकां चमसं शिक्यं त्रिविष्टमुपानहौ । शीतोपघातिनीं कन्थां कौपीनाच्छादनं तथा ॥

पवित्रं ज्ञानशाटीं च उत्तरासङ्गमेव च । यज्ञोपवीतं वेदांश्च सर्वं तद्वर्जयेद्यतिः ॥

स्नानं पानं तथा शौचमद्भिः पूताभिराचरेत् । नदीपुलिनशायी स्याद्देवागारेषु वा स्वपेत् ॥

नात्यर्थं सुखदुःखाभ्यां शरीरमुपतायेत् । स्तूयमानो न तुषेत निन्दितो न शपेत्परान् ॥५-८॥

कुण्डिकाम् । चमसम् । शिक्यम् । त्रिविष्टम् । उपानहौ । शीत-उपघातिनीम् । कन्थाम् । कौपीन-आच्छादनम् । तथा ।

पवित्रम् । ज्ञान-शाटीम् । च । उत्तर-आसङ्गम् । एव । च । यज्ञोपवीतम् । वेदान् । च । सर्वम् । तत् । वर्जयेत् । यतिः ।

स्नानम् । पानम् । तथा । शौचम् । अद्भिः । पूताभिः । आचरेत् ।

नदी-पुलिन-शायी । स्यात् । देव-आगारेषु । वा । स्वपेत् ।

न । अत्यर्थम् । सुख-दुःखाभ्याम् । शरीरम् । उपतायेत् ।

स्तूयमानः । न । तुषेत् । निन्दितः । न । शपेत् । परान् ।

kuṇḍikāṃ camasaṃ śikyaṃ trivīṣṭam upānahau | śītopaghātinīṃ kanthāṃ kaupīnācchādanaṃ tathā ||

pavitraṃ jñāna-śāṭīṃ ca uttarāsaṅgam eva ca | yajñopavītaṃ vedāṃś ca sarvaṃ tad varjayet yatiḥ ||

snānaṃ pānaṃ tathā śaucam adbhiḥ pūtābhir ācaret | nadī-pulina-śāyī syād devāgāreṣu vā svapet ||

nātyarthaṃ sukha-duḥkhābhyāṃ śarīram upatāyet | stūyamāno na tuṣet nindito na śapet parān ||5–8||

जल-पात्र, भिक्षापात्र, (वस्तु-वाहक) शिक्य, त्रिदण्ड और पादुका; शीत से रक्षा करने वाली कन्था और कौपीन—ये। पवित्र (कुश/अंगूठी), ज्ञान-वस्त्र और उत्तरीय; यज्ञोपवीत और वेद—इन सबको यति त्याग दे। स्नान, पान और शौच शुद्ध जल से करे। वह नदी-तट पर शयन करे या देवालयों में सोए। सुख-दुःख के बहाने शरीर को अत्यधिक न पालित करे। प्रशंसा में हर्षित न हो; निन्दा में दूसरों को शाप न दे।

[Same text as Katharudra.5:] A water-pot, a bowl, a sling, a triple staff, and sandals; a cloak against cold, and a loincloth as covering. A purifier, a knowledge-cloth, and an upper garment; the sacred thread and the Vedas—let the renunciant abandon all that. Bathing, drinking, and cleansing he should do with purified water. He should lie on a riverbank, or sleep in temples. He should not excessively indulge the body through pleasure and pain. When praised he should not be pleased; when blamed he should not curse others.

Vairāgya and Tyāga (renunciation and even-mindedness)Mahavakya: No direct Mahāvākya; consistent with jñāna-niṣṭhā orientation of saṃnyāsa literature.Krishna YajurvedaKatha (Kathaka) ShakhaChandas: Anuṣṭubh (predominant śloka meter)