Avadhuta
दुःखिनोऽज्ञाः संसरन्तु कामं पुत्राद्यपेक्षया । परमानन्दपूर्णोऽहं संसरामि किमिच्छया॥१४॥
दुःखिनः । अज्ञाः । संसरन्तु । कामम् । पुत्र-आदि-अपेक्षया । परमानन्द-पूर्णः । अहम् । संसरामि । किम् । इच्छया ॥१४॥
duḥkhino'jñāḥ saṃsarantu kāmaṃ putrādyapekṣayā | paramānandapūrṇo'ham saṃsarāmi kim icchayā ||14||
दुःखी अज्ञानी लोग पुत्र आदि पर आश्रित होकर चाहे जैसे संसार में भटकें। मैं परम आनन्द से पूर्ण हूँ—किस इच्छा से मैं संसार में भटकूँ?
Let the suffering ignorant ones wander in saṃsāra as they please, dependent on sons and the like. I am full of supreme bliss—by what desire should I wander in saṃsāra?