Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 100

यश्चैतां विमलादित्यकथां वै शृणुयान्नरः । प्राप्नोति निर्मलां शुद्धिं त्यज्यते च मनोमलैः

yaścaitāṃ vimalādityakathāṃ vai śṛṇuyānnaraḥ | prāpnoti nirmalāṃ śuddhiṃ tyajyate ca manomalaiḥ

जो मनुष्य विमलादित्य की इस पावन कथा को सुनता है, वह निष्कलंक शुद्धि प्राप्त करता है और मन के मल से मुक्त हो जाता है।

यःwhoever
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम (relative pronoun)
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
एताम्this
एताम्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; सर्वनाम; विशेषण (कथाम्)
विमलादित्यकथाम्the story of Vimalāditya
विमलादित्यकथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविमलादित्य (प्रातिपदिक) + कथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘विमलादित्यस्य कथा’)
वैindeed
वै:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक/खलु-अर्थ (emphatic particle)
शृणुयात्should hear
शृणुयात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative); प्रथमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद; ‘should hear’
नरःa man, person
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
प्राप्नोतिattains
प्राप्नोति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formलट् (Present); प्रथमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद
निर्मलाम्pure
निर्मलाम्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर्मल (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; विशेषण (शुद्धिम्)
शुद्धिम्purity, cleansing
शुद्धिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन
त्यज्यतेis abandoned/removed
त्यज्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु)
Formलट् (Present); प्रथमपुरुष; एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive)
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
मनोमलैःby/with the impurities of the mind (i.e., mental impurities)
मनोमलैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक) + मल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति; बहुवचन; तत्पुरुषः (‘मनसः मलाः’)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa narration typically Skanda to Agastya)

Tirtha: Vimalāditya-kathā (māhātmya)

Type: kshetra

Listener: Devotee audience/pilgrims

Scene: A small assembly in Kāśī listens to a reciter narrating Vimalāditya’s story; listeners’ faces soften, with a visual motif of dark smoke-like ‘mano-mala’ dissipating into light.

V
Vimalāditya

FAQs

Hearing (śravaṇa) of tīrtha and deity-mahātmya is itself a purifying dharmic practice that cleanses inner defilements.

Vimalāditya’s sacred presence in Kāśī is implied through the kathā (glorifying narrative).

Śravaṇa—listening to the Vimalāditya-kathā—is presented as the recommended practice.