HomeRamayanaBala KandaSarga 73Shloka 21
Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

त्रिसप्ततितमः सर्गः (Sarga 73): Mithilā Vivāha

Kanyādāna and the Fourfold Marriage Rites

तथेत्युक्त्वा तु जनकं वसिष्ठो भगवानृषि:।विश्वामित्रं पुरस्कृत्य शतानन्दं च धार्मिकम्।।1.73.20।।प्रपामध्ये तु विधिवत्वेदिं कृत्वा महातपा: ।अलञ्चकार तां वेदिं गन्धपुष्पै स्समन्तत: ।।1.73.21।।सुवर्णपालिकाभिश्च छिद्रकुम्भैश्च साङ्कुरै:।अङ्कुराढ्यैश्शरावैश्च धूपपात्रै स्सधूपकै:।।1.73.22।। शङ्खपात्रै स्स्रुवै स्स्रुग्भि: पात्रैरर्घ्याभिपूरितै:।लाजपूर्णैश्च पात्रीभिरक्षतैरभिसंस्कृतै:।।1.73.23।।

tathety uktvā tu janakaṃ vasiṣṭho bhagavān ṛṣiḥ | viśvāmitraṃ puraskṛtya śatānandaṃ ca dhārmikam || prapāmadhye tu vidhivad vediṃ kṛtvā mahātapāḥ | alañcakāra tāṃ vediṃ gandhapuṣpaiḥ samantataḥ || suvarṇapālikābhiś ca chidrakumbhaiś ca sāṅkuraiḥ | aṅkurāḍhyaiḥ śarāvaiś ca dhūpapātraiḥ sadhūpakaiḥ || śaṅkhapātraiḥ srucaiḥ srugbhiḥ pātrair arghyābhipūritaiḥ | lājapūrṇaiś ca pātrībhir akṣatair abhisaṃskṛtaiḥ ||

जनक की आज्ञा सुनकर “तथास्तु” कहकर महर्षि वसिष्ठ ने विश्वामित्र और धर्मात्मा शतानन्द को आगे रखकर मंडप के मध्य विधि से वेदी बनाई। फिर उन्होंने उस वेदी को चारों ओर सुगन्धित पुष्पों से तथा विवाह-यज्ञ के लिए आवश्यक समस्त पवित्र पात्रों और द्रव्यों—स्वर्णपात्र, अंकुरयुक्त छिद्र-कुम्भ, अंकुरसमृद्ध शराव, धूपदान व धूप, शंखाकार पात्र, स्रुव-स्रुग, अर्घ्य-पूर्ण पात्र, लाज-पूर्ण पात्र और संस्कारित अक्षत—से भली-भाँति सजाया।

ततःthereafter
ततः:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (thereafter)
सीताम्Sītā
सीताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समानीयhaving brought
समानीय:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-आ-नी (धातु) + ल्यप्
Formअव्यय-भावे ल्यबन्त (gerund) ‘having brought’
सर्वाभरणभूषिताम्adorned with all ornaments
सर्वाभरणभूषिताम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व + आभरण + भूषित (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष ‘adorned with all ornaments’; PPP from भूष्/भूषय् ‘to adorn’
समक्षम्in the presence
समक्षम्:
Deśa-adhikaraṇa (देश-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसमक्षम् (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (in the presence of)
अग्नेःof Agni (fire)
अग्नेः:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘of Agni/fire’ with समक्षम्
संस्थाप्यhaving placed
संस्थाप्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-स्था (धातु) + णिच्? (causative sense) + ल्यप्
Formअव्यय-भावे ल्यबन्त (gerund) ‘having placed/installed’; (causative nuance in usage)
राघवाभिमुखेfacing Rāghava (Rāma)
राघवाभिमुखे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootराघव + अभिमुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष ‘facing Rāghava’; used adverbially with implied ‘स्थिते’
तदाthen
तदा:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
जनकःJanaka
जनकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजनक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
राजाking
राजा:
Apposition to Karta (कर्ता-समाधिकरण)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; apposition to जनकः
कौसल्यानन्दवर्धनम्(Rāma,) increaser of Kausalyā’s joy
कौसल्यानन्दवर्धनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकौसल्या + आनन्द + वर्धन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष ‘increaser of Kausalyā’s joy’; used as epithet/address of Rāma (object of speech)

Venerable and renowned ascetic Vasishta said "Be it so".And with Viswamitra and virtuous Satananda in the forefront, an altar was duly improvised in the centre of the sacrificial pavilion. He adorned the altar on all sides with fragrant flowers, golden ladles, waterpots with holes filled with sprouts, earthen vessels with sprouts, holders of burning fragrant incense conchshaped vessels, sacrificial ladles, bowls filled with with water for arghya and other purposes, vessels with roasted paddy and grains of rice.

J
Janaka
V
Vasiṣṭha
V
Viśvāmitra
Ś
Śatānanda
P
prapā (marriage pavilion)
V
vedi (altar)
A
arghya
A
akṣata
L
lāja
D
dhūpa

FAQs

Dharma is safeguarded by ritual exactness and purity: the repeated catalog of implements underscores that sacred action is done with care, truthfulness to tradition, and communal witness.

A parallel/expanded recital (as preserved in the Southern Recension) reiterates the preparation and adornment of the wedding altar by Vasiṣṭha with leading sages.

Vasiṣṭha’s steadiness and authoritative mastery of sacred procedure.