Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 44, Shloka 11

सुमित्रोपदेशः

Sumitra’s Consolation to Kausalya

ददौ चास्त्राणि दिव्यानि यस्मै ब्रह्मा महौजसे।दानवेन्द्रं हतं दृष्ट्वा तिमिध्वजसुतं रणे।।।।स शूरः पुरुषव्याघ्रः स्वबाहुबलमाश्रितः।असन्त्रस्तोऽप्यरणस्थो वेश्मनीव निवत्स्यति।।।।

dadau cāstrāṇi divyāni yasmai brahmā mahaujase | dānavendraṃ hataṃ dṛṣṭvā timidhvajasutaṃ raṇe || sa śūraḥ puruṣavyāghraḥ svabāhubalam āśritaḥ | asantrasto 'py araṇyastho veśmanīva nivatsyati ||

जिस महातेजस्वी राम को ब्रह्मा-सदृश विश्वामित्र ने दिव्य अस्त्र प्रदान किए—क्योंकि उन्होंने रण में तिमिध्वज के पुत्र, दानवों के अधिपति सुबाहु को मारा हुआ देखा—वह शूर, पुरुषसिंह, अपने भुजबल पर आश्रित होकर, निर्भय होकर भी वन में ऐसे निवास करेगा मानो अपने ही महल में हो।

ददौgave
ददौ:
कर्तृकर्मभावः (finite verb; governs कर्म)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular), परस्मैपदम्
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
अस्त्राणिweapons
अस्त्राणि:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootअस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया-विभक्तिः (accusative), बहुवचनम् (plural)
दिव्यानिdivine
दिव्यानि:
कर्मविशेषण (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया-विभक्तिः (accusative), बहुवचनम् (plural); विशेषणम् (qualifier) अस्त्राणि
यस्मैto whom (to that one)
यस्मै:
सम्प्रदान (recipient)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे (masc. by context), चतुर्थी-विभक्तिः (dative), एकवचनम् (singular)
ब्रह्माBrahmā (here: like Brahmā; i.e., Viśvāmitra)
ब्रह्मा:
कर्ता (agent)
TypeNoun
Rootब्रह्मन्/ब्रह्मा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular)
महौजसेto the great-lustrous/very powerful one
महौजसे:
सम्प्रदानविशेषण (qualifier of recipient)
TypeAdjective
Rootमहौजस् (प्रातिपदिक)
Formसमासः: महत् + ओजस् → महौजस् (कर्मधारयः); पुंलिङ्गम् (masc.), चतुर्थी-विभक्तिः (dative), एकवचनम् (singular); विशेषणम् (qualifier) यस्मै
दानवेन्द्रम्lord of the demons
दानवेन्द्रम्:
कर्म (object of दृष्ट्वा)
TypeNoun
Rootदानव + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formसमासः: दानवानाम् इन्द्रः → दानवेन्द्र (षष्ठी-तत्पुरुषः); पुंलिङ्गम् (masc.), द्वितीया-विभक्तिः (accusative), एकवचनम् (singular)
हतम्killed, slain
हतम्:
कर्मविशेषण (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formकृदन्तः: क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया-विभक्तिः (accusative), एकवचनम् (singular); विशेषणम् दानवेन्द्रम् (form agrees in sense; used predicatively with object)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वक्रिया (gerundial; relates to main verb निवत्स्यति)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + त्वा (प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (absolutive/gerund), पूर्वकालिकक्रिया (prior action)
तिमिध्वजसुतम्son of Timidhvaja
तिमिध्वजसुतम्:
कर्म (object; apposition to दानवेन्द्रम्)
TypeNoun
Rootतिमिध्वज + सुत (प्रातिपदिक)
Formसमासः: तिमिध्वजस्य सुतः → तिमिध्वजसुत (षष्ठी-तत्पुरुषः); पुंलिङ्गम् (masc.), द्वितीया-विभक्तिः (accusative), एकवचनम् (singular)
रणेin battle
रणे:
अधिकरण (location)
TypeNoun
Rootरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), सप्तमी-विभक्तिः (locative), एकवचनम् (singular)
he (that Rāma)
:
कर्ता (agent)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masc.), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular)
शूरःa brave man
शूरः:
कर्तृसम्बन्धि-विधेय (predicate of subject)
TypeNoun
Rootशूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masc.), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular); विधेय-नाम (predicate noun)
पुरुषव्याघ्रःtiger among men, best of men
पुरुषव्याघ्रः:
कर्तृसम्बन्धि-विधेय (predicate/apposition)
TypeNoun
Rootपुरुष + व्याघ्र (प्रातिपदिक)
Formसमासः: पुरुषेषु व्याघ्रः → पुरुषव्याघ्र (सप्तमी-तत्पुरुषः; idiomatically ‘tiger among men’); पुंलिङ्गम् (masc.), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular); विधेय-नाम
स्वबाहुबलम्the strength of his own arms
स्वबाहुबलम्:
कर्म (object of आश्रितः)
TypeNoun
Rootस्व + बाहु + बल (प्रातिपदिक)
Formसमासः: स्वस्य बाह्वोः बलम् → स्वबाहुबल (षष्ठी-तत्पुरुषः); नपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया-विभक्तिः (accusative), एकवचनम् (singular)
आश्रितःhaving relied on / taking refuge in
आश्रितः:
कर्तृविशेषण (qualifier of subject)
TypeVerb
Rootआ-श्रि (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formकृदन्तः: क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle used adjectivally); पुंलिङ्गम् (masc.), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular); कर्तरि प्रयोगे (active sense: ‘having taken refuge in’)
असन्त्रस्तःunafraid
असन्त्रस्तः:
कर्तृविशेषण (qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootअ + सन्त्रस्त (प्रातिपदिक; from सन्त्रस्)
Formनञ्-प्रत्यय (negation); पुंलिङ्गम् (masc.), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular); विशेषणम् स
अपिeven, though
अपि:
सम्बन्ध/निपात (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; अप्यर्थे (concessive/also: ‘even/though’)
अरण्यस्थःdwelling in the forest
अरण्यस्थः:
कर्तृविशेषण (qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootअरण्य + स्थ (प्रातिपदिक)
Formसमासः: अरण्ये स्थितः → अरण्यस्थ (सप्तमी-तत्पुरुषः); पुंलिङ्गम् (masc.), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular); विशेषणम् स
वेश्मनिin a palace/house
वेश्मनि:
अधिकरण (location; in simile)
TypeNoun
Rootवेश्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), सप्तमी-विभक्तिः (locative), एकवचनम् (singular)
इवlike, as if
इव:
उपमान-सम्बन्ध (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम् (particle of comparison)
निवत्स्यतिwill dwell / will reside
निवत्स्यति:
कर्ता-क्रिया (main predicate)
TypeVerb
Rootनि-वत्स् (धातु)
Formलृट्-लकारः (Simple Future), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular), परस्मैपदम्

To the mighty, heroic Rama, that best of men, Brahma-like Viswamitra has bequeathed many divine weapons, seeing him slay Timidhwaja's son (Subahu), lord of demons, in the battle. He will stay fearless in the forest, relying on the strength of his own arms as though he were living in the palace.

R
Rāma
V
Viśvāmitra
S
Subāhu
T
Timidhvaja
D
divine weapons (divyāni astrāṇi)
F
forest (araṇya)

FAQs

It highlights kṣatriya-dharma: righteous strength used to defeat oppression, and the assurance that virtue and capability make one steady even in hardship.

Sumitrā reminds Kausalyā of Rāma’s earlier exploits with Viśvāmitra and his divine armaments, arguing that forest exile cannot truly endanger him.

Rāma’s fearlessness and heroic competence, grounded in disciplined power and righteous purpose.