Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

Rudra’s Removal of Brahmahatyā; Kapālamocana and Avimukta Māhātmya; Origins of Nara and Karṇa

link to Arjuna/Karna query

दृष्ट्वा पुरुषमत्युग्रं भीतस्तस्य त्रिलोचनः । अपक्रांतस्ततो वेगाद्विष्णोराश्रममभ्यगात्

dṛṣṭvā puruṣamatyugraṃ bhītastasya trilocanaḥ | apakrāṃtastato vegādviṣṇorāśramamabhyagāt

उस अत्यन्त उग्र पुरुष को देखकर त्रिलोचन भयभीत हो गया; फिर वह वेग से पीछे हटकर विष्णु के आश्रम की ओर चला गया।

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + क्त्वा (अव्यय-कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (having seen), पूर्वकालिकक्रिया
पुरुषम्the man/person
पुरुषम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अति-उग्रम्exceedingly fierce
अति-उग्रम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (अव्यय) + उग्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘अति’ उपसर्गवत्/अव्ययपूर्वपद-योगः
भीतःfrightened
भीतः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभी (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः (past participle), पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
त्रिलोचनःthe three-eyed one (Śiva)
त्रिलोचनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुव्रीहिः (त्रीणि लोचनानि यस्य)
अपक्रान्तःretreated
अपक्रान्तः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअप-क्रम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः, पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; भूतकालिकः (having retreated)
ततःthen/from there
ततः:
Sambandha (Adverb/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय/तसिल्)
Formअव्ययम्; अपादान/क्रमवाचकं (then/from there)
वेगात्out of haste/with speed
वेगात्:
Hetu/Apadana (Cause/Source)
TypeNoun
Rootवेग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (हेतु/अपादान), एकवचनम्
विष्णोःof Viṣṇu
विष्णोः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
आश्रमम्hermitage
आश्रमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अभ्यगात्went/approached
अभ्यगात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-गम् (धातु)
Formलुङ्-लकारः (अनद्यतनभूत/Aorist), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्

Narrator (contextual; verse is third-person narration within Sṛṣṭikhaṇḍa)

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: shanta

Type: forest

Sandhi Resolution Notes: पुरुषमत्युग्रं = पुरुषम् + अति-उग्रम्; भीतस्तस्य = भीतः + तस्य; अपक्रांतस्ततो = अपक्रान्तः + ततः; वेगाद्विष्णोराश्रममभ्यगात् = वेगात् + विष्णोः + आश्रमम् + अभ्यगात्

T
Trilocana
V
Vishnu

FAQs

It portrays Viṣṇu’s āśrama as a place of protection and refuge, implying that in fear or danger one turns toward Viṣṇu for safety.

No specific tīrtha is named here; it only references “Viṣṇu’s āśrama,” a hermitage setting that functions as a sacred refuge in the narrative.

It highlights discernment and self-preservation: when confronted with overwhelming danger, one should withdraw from harm and seek shelter in a righteous, protective sanctuary.