Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

अध्याय ३३ — धृतराष्ट्रस्य कुशलप्रश्नाः तथा विदुरस्य योगसमाधिः

Chapter 33: Dhṛtarāṣṭra’s Welfare-Inquiries and Vidura’s Yogic Absorption

अश्वमेधे श्रुतिश्वेयमश्व॒संज्ञपनं प्रति । लोकान्तरगता नित्यं प्राणा नित्यं शरीरिणाम्‌

aśvamedhe śrutiś ceyam aśvasaṃjñapanaṃ prati | lokāntaragātā nityaṃ prāṇā nityaṃ śarīriṇām ||

अश्वमेध में अश्व के संज्ञापन-वध के प्रसंग में यह श्रुति प्रसिद्ध है—‘तुम्हारा नेत्र सूर्य को, तुम्हारा प्राण वायु को प्राप्त हो’ इत्यादि। इससे यह सूचित होता है कि देहधारियों के प्राण और इन्द्रियाँ नित्य ही लोकान्तर में अपने-अपने स्थानों में स्थित रहते हैं; वे देह के साथ नष्ट नहीं हो जाते।

अश्वमेधेin the Aśvamedha (horse-sacrifice)
अश्वमेधे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootअश्वमेध
FormMasculine, Locative, Singular
श्रुतिःVedic utterance / scriptural statement
श्रुतिः:
Karta
TypeNoun
Rootश्रुति
FormFeminine, Nominative, Singular
इयम्this
इयम्:
Karta
TypePronoun
Rootइदम्
FormFeminine, Nominative, Singular
अश्वसंज्ञपनम्the killing/immolation of the horse
अश्वसंज्ञपनम्:
Karma
TypeNoun
Rootअश्वसंज्ञपन
FormNeuter, Accusative, Singular
प्रतिwith regard to / concerning
प्रति:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootप्रति
लोकान्तरगताgone to another world (otherworldly)
लोकान्तरगता:
Karta
TypeAdjective
Rootलोकान्तरगत
FormMasculine, Nominative, Plural
नित्यम्always
नित्यम्:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootनित्य
प्राणाःvital breaths / life-forces
प्राणाः:
Karta
TypeNoun
Rootप्राण
FormMasculine, Nominative, Plural
नित्यम्always
नित्यम्:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootनित्य
शरीरिणाम्of embodied beings
शरीरिणाम्:
Sambandha
TypeNoun
Rootशरीरिन्
FormMasculine, Genitive, Plural

वैशम्पायन उवाच

V
Vaiśampāyana
A
Aśvamedha (horse-sacrifice)
A
aśva (sacrificial horse)
S
Sūrya (Sun)
V
Vāyu (Wind)