Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
तदेवानन्यमनसा ध्यात्वा किञ्चिद्विहस्य सः / तथास्त्विति तिरो ऽधत्त महायोगेश्वरो हरिः
tadevānanyamanasā dhyātvā kiñcidvihasya saḥ / tathāstviti tiro 'dhatta mahāyogeśvaro hariḥ
उसी को एकाग्र मन से ध्यान कर वह किंचित् मुस्कराया; फिर ‘तथास्तु’ कहकर महायोगेश्वर हरि अंतर्धान हो गए।