Previous Verse
Next Verse

Shloka 23

अनरण्य-वंशवर्णनम् तथा पिप्पलादस्य कामोत्पत्तिः

Genealogy of King Anaraṇya and Pippalāda’s arousal of desire

एतस्मिन्नन्तरे प्राज्ञो द्विजो गुरुरनुत्तमः । पुरोहितश्च मतिमानागतो नृपसन्निधिम्

etasminnantare prājño dvijo gururanuttamaḥ | purohitaśca matimānāgato nṛpasannidhim

એ દરમિયાન પ્રાજ્ઞ અને અનુત્તમ દ્વિજગુરુ—વિવેકી પુરોહિત પણ—રાજાના સન્નિધানে આવી પહોંચ્યા।

एतस्मिन्in this
एतस्मिन्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
अन्तरेin the meantime
अन्तरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; ‘in the interval/meanwhile’
प्राज्ञःwise
प्राज्ञः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; द्विजः इति विशेषणम्
द्विजःa Brahmin (twice-born)
द्विजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
गुरुःteacher
गुरुः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; द्विजः इत्यस्य समानााधिकरणम्
अनुत्तमःunsurpassed
अनुत्तमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; गुरुः इति विशेषणम्
पुरोहितःpriest
पुरोहितः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootपुरोहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; द्विजगुरोः समानााधिकरणम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
मतिमान्intelligent
मतिमान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमतिमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; पुरोहितः इति विशेषणम्
आगतःcame
आगतः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootआगत (कृदन्त; आ-√गम् धातु)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘came/has come’ अर्थे
नृपसन्निधिम्the king’s presence
नृपसन्निधिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनृपसन्निधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः—नृपस्य सन्निधिः (षष्ठी-तत्पुरुष)

Sūta Gosvāmin

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

S
Shiva
P
Parvati

FAQs

It highlights the Shaiva principle that righteous action and worship become fruitful when guided by a qualified guru/purohita—wise counsel is presented as a timely, dharmic intervention in the king’s life.

In the Shiva Purana, royal priests and gurus often facilitate proper Saguna Shiva worship—establishing correct procedure for Linga-pūjā, mantra, and vows—so the devotee’s intention is aligned with Shiva-dharma.

The verse implies seeking guidance from a competent preceptor for mantra-japa (such as the Pañcākṣarī “Om Namaḥ Śivāya”) and for correct performance of Shiva-pūjā and vrata observances.