Shloka 1

तमप्रतिहतं क्रुद्धं प्रविष्टं पुरुषर्षभम्।सुग्रीवो लक्ष्मणं दृष्ट्वा बभूव व्यथितेन्द्रियः।।।।

tam apratihataṃ kruddhaṃ praviṣṭaṃ puruṣarṣabham | sugrīvo lakṣmaṇaṃ dṛṣṭvā babhūva vyathitendriyaḥ ||

અપ્રતિહત, ક્રોધિત અને પુરુષર્ષભ સમા લક્ષ્મણને અંદર પ્રવેશતા જોઈ સુગ્રીવના ઇન્દ્રિયો વ્યથિત થયા; તે અંતરમાં કંપી ઊઠ્યો.

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
अप्रतिहतम्unobstructed
अप्रतिहतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअप्रतिहत (प्रातिपदिक; नञ् + √हन्/√हन्त्? 'to strike/obstruct' in sense 'unhindered')
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; नञ्-तत्पुरुषः (न प्रतिहतः)
क्रुद्धम्angry
क्रुद्धम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रुद्ध (कृदन्त; √क्रुध् धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
प्रविष्टम्entered
प्रविष्टम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रविष्ट (कृदन्त; √विश् धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त
पुरुष-ऋषभम्the best of men
पुरुष-ऋषभम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक) + ऋषभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः (पुरुषाणाम् ऋषभः = bull among men)
सुग्रीवःSugriva
सुग्रीवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
लक्ष्मणम्Lakshmana
लक्ष्मणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (Gerund)
बभूवbecame
बभूव:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
व्यथित-इन्द्रियःwhose senses were distressed
व्यथित-इन्द्रियः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यथित (कृदन्त; √व्यथ् धातु) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (व्यथितानि इन्द्रियाणि यस्य)

On seeing the angry Lakshmana, a bull among men, who could not be obstructed, enter in, Sugriva was disturbed.

S
Sugrīva
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma includes answerability: when one delays a promised duty, the rightful reprimand of a principled ally becomes inevitable; fear arises from awareness of moral lapse.

Lakṣmaṇa confronts Sugrīva after the promised mobilization to help Rāma has been delayed; Sugrīva reacts with anxiety upon seeing Lakṣmaṇa’s anger.

Lakṣmaṇa’s moral force and unwavering commitment to Rāma’s cause; Sugrīva’s conscience is also implied by his disturbed reaction.