Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

Māhātmya of the Kāverī–Narmadā Confluence (Patreśvara Tīrtha): Sin-Removal and Merit

नारद उवाच । शृणुध्वं सहिताः सर्वे युधिष्ठिरपुरोगमाः । अत्र कृत्वा महायज्ञं कुबेरः सत्यविक्रमः । इदं तीर्थमनुप्राप्य साम्राज्यादधिकोऽभवत्

nārada uvāca | śṛṇudhvaṃ sahitāḥ sarve yudhiṣṭhirapurogamāḥ | atra kṛtvā mahāyajñaṃ kuberaḥ satyavikramaḥ | idaṃ tīrthamanuprāpya sāmrājyādadhiko'bhavat

નારદે કહ્યું—યુધિષ્ઠિરના આગેવાન બની તમે સૌ એકત્ર થઈ સાંભળો. અહીં મહાયજ્ઞ કરીને સત્યવિક્રમી કુબેર આ તીર્થને પામી સામ્રાજ્યથી પણ વધુ મહાન થયો।

नारदःNarada
नारदः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
शृणुध्वम्listen (all of you)
शृणुध्वम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), बहुवचन (Plural), आत्मनेपद
सहिताःtogether, assembled
सहिताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसहित (प्रातिपदिक; सह + इ (कृदन्त-भाव))
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural); सर्वे इति विशेष्य
सर्वेall (of you)
सर्वे:
Karta (Addressee-subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
युधिष्ठिरपुरोगमाःhaving Yudhiṣṭhira in the lead
युधिष्ठिरपुरोगमाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुधिष्ठिर + पुरोगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural); समासः षष्ठी-तत्पुरुष (युधिष्ठिरः पुरोगामी येषां ते)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
कृत्वाhaving performed
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (Absolutive/Gerund), पूर्वकालिक क्रिया (prior action)
महायज्ञम्a great sacrifice
महायज्ञम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहा + यज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular); समासः कर्मधारय (महान् यज्ञः)
कुबेरःKubera
कुबेरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकुबेर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
सत्यविक्रमःof true valor
सत्यविक्रमः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्य + विक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); समासः कर्मधारय (सत्यः विक्रमः यस्य)
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
तीर्थम्holy place
तीर्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular)
अनुप्राप्यhaving reached
अनुप्राप्य:
Purvakala-kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootअनु-प्र-आप् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त (Gerund/Absolutive), पूर्वकालिक क्रिया
साम्राज्यात्than (his) sovereignty/empire
साम्राज्यात्:
Apadana (Comparison-source/अपादान)
TypeNoun
Rootसाम्राज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन (Singular)
अधिकःgreater, superior
अधिकः:
Karta-predicative (विधेय)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
अभवत्became
अभवत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद

Nārada

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: vira

Type: tirtha

Sandhi Resolution Notes: नारद उवाच (पदच्छेद); शृणुध्वं = शृणुध्वम् (अनुस्वार-लेखन); तीर्थमनुप्राप्य = तीर्थम् + अनुप्राप्य; साम्राज्यादधिकोऽभवत् = साम्राज्यात् + अधिकः + अभवत् (त् + अ → द; अधिकः + अभवत् → अधिकोऽभवत्).

N
Nārada
Y
Yudhiṣṭhira
K
Kubera
T
Tīrtha

FAQs

It teaches that contact with a sacred tīrtha—especially when paired with a great yajña—can bestow a status and spiritual merit surpassing ordinary political sovereignty.

Kubera functions as an exemplar: by performing a mahāyajña at this place and attaining the tīrtha, he gained an exalted rank beyond worldly kingship, underscoring the tīrtha’s power.

Nārada addresses a group led by Yudhiṣṭhira, implying a Mahābhārata-associated narrative frame where a sage instructs royal listeners about the greatness of a sacred place.