Previous Verse
Next Verse

Shloka 64

Yayāti’s Ascent to Heaven

and Entry into Vaikuṇṭha

ते प्रसादात्तस्य तेषु निवसंति गृहेषु च । सर्वपुण्येषु दिव्येषु भोगाढ्येषु च मानवाः

te prasādāttasya teṣu nivasaṃti gṛheṣu ca | sarvapuṇyeṣu divyeṣu bhogāḍhyeṣu ca mānavāḥ

તે દેવની કૃપાથી લોકો તે ગૃહોમાં નિવાસ કરે છે અને સર્વ પ્રકારના પુણ્ય, દિવ્યતા તથા ભોગસમૃદ્ધ ઐશ્વર્યનો આનંદ લે છે।

तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
प्रसादात्from (his) grace
प्रसादात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootप्रसाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), एकवचनम्
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
तेषुin those
तेषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), बहुवचनम्
निवसन्तिthey dwell
निवसन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + वस् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमान), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
गृहेषुin houses
गृहेषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्ययम् (conjunction)
सर्वपुण्येषुin all meritorious (places/acts)
सर्वपुण्येषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + पुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः: सर्वाणि पुण्यानि (सर्वपुण्येषु)
दिव्येषुin divine (ones)
दिव्येषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्
भोगाढ्येषुin pleasure-rich (ones)
भोगाढ्येषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootभोग (प्रातिपदिक) + आढ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः: भोगैः आढ्याः (भोगसमृद्धेषु)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्ययम् (conjunction)
मानवाःpeople/men
मानवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्

Unspecified in the provided excerpt (context needed from surrounding verses)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Type: city

Sandhi Resolution Notes: प्रसादात्तस्य = प्रसादात् + तस्य; निवसंति = निवसन्ति (अनुस्वार-लेखनभेदः); सर्वपुण्येषु इत्यत्र समासः।

FAQs

It teaches that prosperity and auspicious living conditions arise through the grace (prasāda) of a revered divine or spiritual source, resulting in merit (puṇya) and enjoyment (bhoga).

It links both: enjoyment is presented as “bhogāḍhya” but grounded in “sarvapuṇya” and “divya,” implying pleasures aligned with righteousness and sacred merit.

The excerpt alone does not identify him; in Padma Purana such phrasing commonly refers to a deity, a sacred place, or a revered sage whose favor grants results. The immediately preceding verses are required to name the referent.