Previous Verse
Next Verse

Shloka 100

Prāyaścitta for Theft, Forbidden Foods, Impurity, and Ritual Lapses; Tīrtha–Vrata Remedies; Pativratā Mahātmyam via Sītā and Agni

वैवस्वताय कालाय सर्वभूतक्षयाय च / प्रत्येकं तिलसंयुक्तान् दद्यात् सप्तोदकाञ्जलीन् / स्नात्वा नद्यां तु पूर्वाह्ने मुच्यते सर्वपातकैः

vaivasvatāya kālāya sarvabhūtakṣayāya ca / pratyekaṃ tilasaṃyuktān dadyāt saptodakāñjalīn / snātvā nadyāṃ tu pūrvāhne mucyate sarvapātakaiḥ

વૈવસ્વત યમ, કાળ અને સર્વભૂતક્ષય માટે, દરેક વખત તિલમિશ્રિત જળની સાત અંજલિ અર્પણ કરવી. પૂર્વાહ્ને નદીમાં સ્નાન કરવાથી સર્વ પાપોથી મુક્તિ મળે છે।

vaivasvatāyato Vaivasvata (Yama)
vaivasvatāya:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootvaivasvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (सम्प्रदान/दative), एकवचन
kālāyato Time (Kāla)
kālāya:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootkāla (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन
sarva-bhūta-kṣayāyato the destroyer of all beings
sarva-bhūta-kṣayāya:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक) + bhūta (प्रातिपदिक) + kṣaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्वभूतानां क्षयः)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
pratyekameach (separately)
pratyekam:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootpratyeka (अव्यय/प्रातिपदिक-निपातित)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb)
tila-saṃyuktānmixed with sesame
tila-saṃyuktān:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottila (प्रातिपदिक) + saṃyukta (कृदन्त; √yuj (धातु) + सम् उपसर्ग)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; भूतकृदन्त (क्त), ‘तिलैः संयुक्त’ इति
dadyātshould give
dadyāt:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√dā (दा, धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
sapta-udaka-añjalīnseven handfuls of water (añjalis)
sapta-udaka-añjalīn:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsapta (प्रातिपदिक) + udaka (प्रातिपदिक) + añjali (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; षष्ठी/कर्मधारय-समासभावः: ‘उदकेन पूर्णा अञ्जलयः’
snātvāhaving bathed
snātvā:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Root√snā (स्ना, धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), ‘स्नानं कृत्वा’
nadyāmin a river
nadyām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootnadī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण/locative), एकवचन
tuindeed/and
tu:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय, अवधान/विरोधार्थक (particle)
pūrvāhnein the forenoon
pūrvāhne:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootpūrvāhna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
mucyateis freed
mucyate:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√muc (मुच्, धातु)
Formलट् (present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि/भावे प्रयोगः (is released)
sarva-pātakaiḥfrom all sins
sarva-pātakaiḥ:
Apādāna (अपादान)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक) + pātaka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (पातक-शब्दः सामान्यतः नपुंसक), तृतीया (करण/ablative-like in passive), बहुवचन; ‘सर्वाणि पातकानि’

Purāṇic narrator (Vyāsa/compilers) instructing ritual dharma in Kurma Purana context

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhayanaka

V
Vaivasvata (Yama)
K
Kāla (Time)

FAQs

Indirectly: it frames embodied life as governed by Kāla (Time) and dissolution, implying the seeker should turn from perishable conditions toward the timeless Self by purification and dharmic discipline.

Not seated meditation, but preparatory sādhana: prāyaścitta through tarpana (sesame-water offerings) and pūrvāhna river-bathing—purifying karma and mind, which supports higher Yoga taught elsewhere in the Kurma Purana (including Pāśupata-oriented discipline).

It does not name Śiva or Viṣṇu directly; it reflects the Purāṇa’s integrative dharma layer where ritual purity and time-bound order (Kāla/Yama) are honored as part of the same cosmic governance later harmonized with Śaiva–Vaiṣṇava theology.