Next Verse

Shloka 1

Kapālamocana: The Cutting of Brahmā’s Fifth Head, Śiva’s Kāpālika Vow, and Purification in Vārāṇasī

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे त्रिशो ऽध्यायः ऋषय ऊचुः कथं देवेन रुद्रेण शङ्करेणामितौजसा / कपालं ब्रह्मणः पूर्वं स्थापितं देहजं भुवि

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge triśo 'dhyāyaḥ ṛṣaya ūcuḥ kathaṃ devena rudreṇa śaṅkareṇāmitaujasā / kapālaṃ brahmaṇaḥ pūrvaṃ sthāpitaṃ dehajaṃ bhuvi

આ રીતે શ્રીકૂર્મપુરાણની ષટ્સાહસ્ત્રી સંહિતાના ઉત્તરવિભાગમાં એકત્રીસમો અધ્યાય આરંભે છે. ઋષિઓ બોલ્યા—અમિત પરાક્રમી દેવ રુદ્ર શંકરે બ્રહ્માના દેહજ કપાળને પૂર્વે પૃથ્વી પર કેવી રીતે સ્થાપિત કર્યું?

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्यसूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, वाक्यसमाप्तिसूचक/उद्धरणसूचक (quotative particle)
श्री-कूर्म-पुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्री-कूर्म-पुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; ग्रन्थ-नाम्नि अधिकरण
षट्-साहस्त्र्याम्in the six-thousand (section)
षट्-साहस्त्र्याम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; संख्यासमास (dvigu), संहितायाम् इति विशेष्यस्य
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
उपरि-विभागेin the upper division
उपरि-विभागे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
त्रिंशःthirtieth
त्रिंशः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रिंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; अध्यायः इति विशेष्यस्य (ordinal sense: thirtieth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; शीर्षकवाक्ये कर्तृस्थानी
ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्तृपद
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
कथम्how
कथम्:
Prashna (प्रश्न/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय, प्रश्नार्थक क्रियाविशेषण (interrogative adverb)
देवेनby the god
देवेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; करण/कर्तृ (passive sense possible)
रुद्रेणby Rudra
रुद्रेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; देवेन इत्यस्य समानाधिकरण (apposition)
शङ्करेणby Śaṅkara
शङ्करेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशङ्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समानाधिकरण
अमित-ओजसाby him of immeasurable power
अमित-ओजसा:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमित + ओजस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः ‘यस्य ओजः अमितम्’; शङ्करेण इत्यस्य विशेषण
कपालम्the skull
कपालम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकपाल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाक्ये कर्म (स्थापितम् इत्यनेन)
ब्रह्मणःof Brahmā
ब्रह्मणः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; सम्बन्ध (of Brahmā)
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootपूर्वम् (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्यय, कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
स्थापितम्placed/established
स्थापितम्:
Kriyā (क्रिया-विधेय)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + णिच् (स्थापय्)
Formकृदन्त, क्त-प्रत्यय (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कपालम् इत्यस्य विशेषण/विधेय
देह-जम्born from the body
देह-जम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदेह + ज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘देहात् जातम्’; कपालम् इत्यस्य विशेषण
भुविon the earth
भुवि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (स्त्री) / भुव् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; अधिकरण

The sages (Ṛṣayaḥ)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

R
Rudra
S
Shankara (Shiva)
B
Brahma
K
Kapala (Brahma’s skull)

FAQs

This opening verse is narrative framing rather than a direct ātman-teaching: it introduces a sacred inquiry into Rudra’s act, preparing the ground for later doctrinal explanation where divine action is interpreted as dharma and cosmic order rather than mere mythic violence.

No specific yoga practice is taught in this verse; it functions as a nidāna (topic-introduction). In the Kurma Purāṇa’s Upari-bhāga, such inquiries often lead into teachings aligned with Pāśupata-oriented devotion, restraint, and contemplative understanding of Śiva’s cosmic role.

While Viṣṇu/Kūrma is not named in this line, the Upari-bhāga’s overall method is synthesis: Śaṅkara’s deeds are treated as manifestations of divine governance compatible with Purāṇic non-sectarianism, a backdrop that supports later Shiva–Vishnu unity themes.