Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Panchama Skandha, Shloka 14

Bhū-maṇḍala as a Lotus: Jambūdvīpa, Ilāvṛta, and the Meru System

Mountains, Rivers, Lakes, and Brahmapurī

ह्रदाश्चत्वार: पयोमध्विक्षुरसमृष्टजला यदुपस्पर्शिन उपदेवगणा योगैश्वर्याणि स्वाभाविकानि भरतर्षभ धारयन्ति ॥ १३ ॥ देवोद्यानानि च भवन्ति चत्वारि नन्दनं चैत्ररथं वैभ्राजकं सर्वतोभद्रमिति ॥ १४ ॥

hradāś catvāraḥ payo-madhv-ikṣurasa-mṛṣṭa-jalā yad-upasparśina upadeva-gaṇā yogaiśvaryāṇi svābhāvikāni bharatarṣabha dhārayanti; devodyānāni ca bhavanti catvāri nandanaṁ caitrarathaṁ vaibhrājakaṁ sarvatobhadram iti.

હે ભરતવંશશ્રેષ્ઠ મહારાજ પરીક્ષિત! આ ચાર પર્વતોની વચ્ચે ચાર મહાહ્રદ છે—દૂધ, મધ, ઇક્ષુરસ અને નિર્મળ જળ જેવા સ્વાદવાળા. તેમના સ્પર્શથી સિદ્ધ, ચારણ, ગંધર્વ વગેરે ઉપદેવગણ સ્વાભાવિક યોગૈશ્વર્ય ધારણ કરે છે. ત્યાં નંદન, ચૈત્રરથ, વૈભ્રાજક અને સર્વતોભદ્ર નામના ચાર દિવ્ય ઉદ્યાનો પણ છે.

ह्रदाःlakes
ह्रदाः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootह्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
चत्वारःfour
चत्वारः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; संख्यावाचक विशेषणम् (ह्रदाः)
पयः-मधु-इक्षुरस-मृष्ट-जलाḥhaving waters refined with milk, honey, and sugarcane juice
पयः-मधु-इक्षुरस-मृष्ट-जलाḥ:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपयस् + मधु + इक्षुरस + मृष्ट + जल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुपद-तत्पुरुष; विशेषणम् (ह्रदाः)
यत्-उपस्पर्शिनःwhose touch (i.e., contact with them)
यत्-उपस्पर्शिनः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootयत् (सर्वनाम) + उपस्पर्शिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (उपदेवगणाः)
उपदेव-गणाःgroups of subordinate deities
उपदेव-गणाः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootउपदेव + गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
योग-ऐश्वर्याणिyogic powers
योग-ऐश्वर्याणि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootयोग + ऐश्वर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
स्वाभाविकानिnatural; innate
स्वाभाविकानि:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootस्वाभाविक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (योग-ऐश्वर्याणि)
भरतर्षभO best of the Bharatas
भरतर्षभ:
Sambodhana (सम्बोधन/Vocative)
TypeNoun
Rootभरत + ऋषभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
धारयन्तिthey possess; they hold
धारयन्ति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
देव-उद्यानानिdivine gardens
देव-उद्यानानि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootदेव + उद्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
भवन्तिare; exist
भवन्ति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
चत्वारिfour
चत्वारि:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (उद्यानानि)
नन्दनम्Nandana
नन्दनम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootनन्दन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नाम
चैत्ररथम्Caitraratha
चैत्ररथम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootचैत्ररथ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नाम
वैभ्राजकम्Vaibhrājaka
वैभ्राजकम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootवैभ्राजक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नाम
सर्वतोभद्रम्Sarvatobhadra
सर्वतोभद्रम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootसर्वतः + भद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभाव-समास; नाम
इतिthus; namely
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्ति-सूचक अव्यय
B
Bharatarṣabha

FAQs

In this verse, Śukadeva explains that by merely touching certain divine lakes, minor celestial beings naturally obtain and sustain yogic perfections—showing siddhis can arise from higher, subtle environments, not only from personal austerity.

He is mapping the sacred geography of Jambūdvīpa and illustrating the extraordinary conditions of higher realms, where even contact with sanctified places can bestow yogic opulences.

It highlights the power of sāttvika association and sacred contact—seeking holy places, saintly company, and devotional practices that elevate consciousness beyond ordinary material influence.