HomeUpanishadsYogatattvaVerse 67
Previous Verse
Next Verse

Yogatattva Upanishad — Verse 67

पूर्वं यः कथितोऽभ्यासश्चतुर्थांशं परिग्रहेत् ।

दिवा वा यदि वा सायं याममात्रं समभ्यसेत् ॥

एकवारं प्रतिदिनं कुर्यात् केवलकुम्भकम् ।

इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यो यत् प्रत्याहरणं स्फुटम् ॥

योगी कुम्भकम् आस्थाय प्रत्याहारः स उच्यते ।

यद्यत् पश्यति चक्षुर्भ्यां तत्तदात्मेति भावयेत् ॥

पूर्वम् । यः । कथितः । अभ्यासः । चतुर्थ-अंशम् । परिग्रहेत् ।

दिवा । वा । यदि । वा । सायम् । याम-मात्रम् । सम्-अभ्यसेत् ।

एक-वारम् । प्रति-दिनम् । कुर्यात् । केवल-कुम्भकम् ।

इन्द्रियाणि । इन्द्रिय-अर्थेभ्यः । यत् । प्रति-आहरणम् । स्फुटम् ।

योगी । कुम्भकम् । आस्थाय । प्रत्याहारः । सः । उच्यते ।

यत्-यत् । पश्यति । चक्षुर्भ्याम् । तत्-तत् । आत्मा । इति । भावयेत् ।

pūrvaṃ yaḥ kathito’bhyāsaś caturthāṃśaṃ parigrahet |

divā vā yadi vā sāyaṃ yāmamātraṃ samabhyaset ||

ekavāraṃ pratidinaṃ kuryāt kevalakumbhakam |

indriyāṇīndriyārthebhyo yat pratyāharaṇaṃ sphuṭam ||

yogī kumbhakam āsthāya pratyāhāraḥ sa ucyate |

yadyat paśyati cakṣurbhyāṃ tattadātmeti bhāvayet ||

Qu’on adopte le quart de la pratique exposée auparavant. De jour ou au soir, qu’on s’exerce durant un yāma. Une fois par jour, qu’on accomplisse le kevala-kumbhaka. Le retrait net des sens hors de leurs objets est appelé pratyāhāra. Le yogin, établi dans le kumbhaka : cela même est dit pratyāhāra. Tout ce que voient les yeux, qu’on le contemple ainsi : « cela est le Soi (Ātman) ».

One should adopt a quarter portion of the practice previously described. By day, or else in the evening, one should practice for the duration of one yāma. Once each day one should perform kevala-kumbhaka. The clear withdrawal of the senses from their objects is (called) pratyāhāra. The yogin, having taken to kumbhaka—this is said to be pratyāhāra. Whatever the eye sees, of that and that one should contemplate: “that is the Self.”

Atman (non-dual recognition through pratyāhāra and bhāvanā)Mahavakya: Indirect support to mahāvākya insight (e.g., ‘ayam ātmā brahma’ / ‘tat tvam asi’) by instructing ‘tad ātmeti bhāvayet’—seeing all as Self; not itself a canonical mahāvākya.Krishna YajurvedaChandas: Mixed; predominantly anuṣṭubh-style śloka in later Upaniṣadic metrical Sanskrit (not strict Vedic chandas).