Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 12

इन्द्रादयोऽपि विबुधा यत्र स्नात्वा प्रयत्नतः । मनोभीष्टफलं प्राप्ताः सौंदर्यौदार्यतुंदिलाः

indrādayo'pi vibudhā yatra snātvā prayatnataḥ | manobhīṣṭaphalaṃ prāptāḥ sauṃdaryaudāryatuṃdilāḥ

Même Indra et les autres dieux, s’y étant baignés avec effort, obtinrent les fruits désirés en leur cœur, se trouvant comblés de beauté et de noble générosité.

इन्द्रादयःIndra and others
इन्द्रादयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइन्द्र + आदि (प्रातिपदिक); components: indra + ādi
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (Indra and others)
अपिalso, even
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (also, even)
विबुधाःthe gods, wise ones
विबुधाः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootvibudha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; इन्द्रादयः इति विशेषण/अप्पोजिशन
यत्रwhere
यत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक सम्बन्धबोधक (where)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial participle)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु) → स्नात्वा (क्त्वान्त कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकाले कृत्य
प्रयत्नतःwith effort, earnestly
प्रयत्नतः:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner)
TypeIndeclinable
Rootprayatna (प्रातिपदिक) + tas (तसिल्)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त (ablatival adverb) = 'with effort/earnestly'
मनोभीष्टफलम्the wished-for result
मनोभीष्टफलम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमनः + अभीष्ट + फल (प्रातिपदिक); components: manaḥ + abhīṣṭa + phala
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (desired-by-mind fruit)
प्राप्ताःobtained
प्राप्ताः:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु) → प्राप्त (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle used predicatively), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तरि प्रयोगार्थ (they obtained)
सौंदर्यौदार्यतुंदिलाःabounding in beauty and generosity
सौंदर्यौदार्यतुंदिलाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसौंदर्य + औदार्य + तुंदिल (प्रातिपदिक); components: saundarya + audārya + tuṃdila
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; द्वन्द्व-पूर्वपदसमाहारार्थे/विशेषण (swollen/abounding in beauty and generosity)

Brahmā (deduced for Vaiṣṇavakhaṇḍa context)

Tirtha: Bṛhaspati-kunda (contextual)

Type: kund

Scene: Indra and a retinue of devas bathe in a radiant kund; water glows; their bodies shine with renewed beauty; they distribute gifts afterward, symbolizing audārya.

I
Indra
V
Vibudha (gods)
B
Bṛhaspati-kuṇḍa (implied)

FAQs

Tīrtha-bathing performed with sincere effort is portrayed as a means to fulfill righteous desires and refine virtues.

The context points to Bṛhaspati-kuṇḍa in Ayodhyā.

Snāna (ritual bathing) performed ‘prayatnataḥ’ (with diligence).