Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 186

गोप्रतारे कृतं स्नानं सर्वपापप्रणाशनम् । गोप्रतारे नरः स्नात्वा दृष्ट्वा गुप्तहरिं विभुम् । सर्वपापैः प्रमुच्येत नात्र कार्या विचारणा

gopratāre kṛtaṃ snānaṃ sarvapāpapraṇāśanam | gopratāre naraḥ snātvā dṛṣṭvā guptahariṃ vibhum | sarvapāpaiḥ pramucyeta nātra kāryā vicāraṇā

Le bain accompli à Gopratāra détruit tous les péchés. Celui qui s’y baigne et y contemple le majestueux «Gupta-Hari» est délivré de toute faute—ici, nul besoin de doute ni d’hésitation.

गोप्रतारेat Gopratāra
गोप्रतारे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगो-प्रतार (प्रातिपदिक; गो + प्रतार)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण
कृतम्done, performed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स्नानम्’ इत्यस्य विशेषण
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
सर्वपापप्रणाशनम्destroyer of all sins
सर्वपापप्रणाशनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व-पाप-प्रणाशन (प्रातिपदिक; सर्व + पाप + प्रणाशन)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘स्नानम्’ इत्यस्य विशेषण; अर्थः—सर्वेषां पापानां प्रणाशनम्
गोप्रतारेat Gopratāra
गोप्रतारे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगो-प्रतार (प्रातिपदिक; गो + प्रतार)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); अर्थः—having bathed
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); अर्थः—having seen
गुप्तहरिम्the hidden Hari (Viṣṇu)
गुप्तहरिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगुप्त-हरि (प्रातिपदिक; गुप्त + हरि)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; ‘दृष्ट्वा’ इत्यस्य कर्म
विभुम्the all-pervading, mighty one
विभुम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; ‘हरिम्’ इत्यस्य विशेषण
सर्वपापैःfrom all sins
सर्वपापैः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व-पाप (प्रातिपदिक; सर्व + पाप)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; अपादानार्थे (ablatival sense with instrumental)
प्रमुच्येतis freed, would be released
प्रमुच्येत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-मुच् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे—‘he would be released’
not
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
कार्याto be done, necessary
कार्या:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; ‘विचारणा’ इत्यस्य विशेषण; अर्थः—कर्तव्या
विचारणाdeliberation, inquiry
विचारणा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविचारणा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; भाववाचक; निषेधेन सह

Brahmā (deduced)

Tirtha: Gopratāra

Type: ghat

Scene: Pilgrims descend stone steps to a river-ghāṭa at dawn; a small sanctum nearby holds the mysterious ‘Gupta-Hari’ icon, partially veiled, radiating quiet majesty; water ripples reflect lamp-light and saffron cloth.

G
Gopratāra
G
Gupta-Hari (Viṣṇu)

FAQs

Tīrtha-snānā combined with the Lord’s darśana is presented as a complete means for purification and release from sin.

Gopratāra Tīrtha in Ayodhyā, along with the darśana of Gupta-Hari.

Bathe at Gopratāra and then take darśana of Gupta-Hari (Viṣṇu) for total sin-destruction.