Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 2

व्यास उवाच । भगवन्नद्भुतमिदं तीर्थमाहात्म्यमुत्तमम् । श्रुत्वा त्वत्तो मम मनः परमानंदमाययौ

vyāsa uvāca | bhagavannadbhutamidaṃ tīrthamāhātmyamuttamam | śrutvā tvatto mama manaḥ paramānaṃdamāyayau

Vyāsa dit : Ô Bienheureux Seigneur ! Ayant entendu de toi cette grandeur merveilleuse et suprême du tīrtha sacré, mon esprit a été comblé de la béatitude la plus haute.

व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भगवन्O Lord / O venerable one
भगवन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
अद्भुतम्wonderful
अद्भुतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअद्भुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying इदम्)
इदम्this
इदम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
तीर्थमाहात्म्यम्the greatness of the pilgrimage-place
तीर्थमाहात्म्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतीर्थ + माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (तीर्थस्य माहात्म्यम्)
उत्तमम्supreme, excellent
उत्तमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying तीर्थमाहात्म्यम्)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund), पूर्वकालिक
त्वत्तःfrom you
त्वत्तः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुं (pronoun), पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; ‘from you’
ममmy
मम:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; ‘my’
मनःmind
मनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
परमानन्दम्supreme bliss
परमानन्दम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपरम + आनन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; कर्मधारय (परमः आनन्दः)
आययौattained, came to
आययौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; उपसर्ग: आ-

Vyāsa

Type: kshetra

Listener: Agastya (Kumbhajanman)

Scene: Vyāsa, hands folded, expresses wonder and bliss to Agastya after hearing the supreme tīrtha-mahātmya; disciples witness the exchange in a tranquil hermitage.

V
Vyāsa
A
Agastya

FAQs

Śravaṇa (devout hearing) of tīrtha-māhātmya itself is a source of inner purification and spiritual joy.

The context is Ayodhyā’s sacred landscape; the named tīrtha to be highlighted next is Svargadvāra.

No direct rite is stated here; it emphasizes the merit of hearing sacred tradition.