Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

उत्तंक उवाच । अवश्यं भक्षय त्वं मामेकं शृणु नराधिप । देहि मे कुण्डले तात दत्त्वाऽहं गुरवे पुनः । आगमिष्यामि भक्षस्व मा त्वं कार्यविवर्जितम्

uttaṃka uvāca | avaśyaṃ bhakṣaya tvaṃ māmekaṃ śṛṇu narādhipa | dehi me kuṇḍale tāta dattvā'haṃ gurave punaḥ | āgamiṣyāmi bhakṣasva mā tvaṃ kāryavivarjitam

Uttaṅka dit : «Tu peux certes me dévorer, ô roi, mais écoute une chose. Donne-moi ces boucles d’oreilles, seigneur ; après les avoir remises à mon guru, je reviendrai. Alors dévore-moi ; ne sois pas privé de l’acte que tu as résolu.»

उत्तंकःUttaṅka
उत्तंकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootउत्तंक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; व्यक्तिनाम
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन
अवश्यम्certainly
अवश्यम्:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअवश्य (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक क्रियाविशेषण (certainly)
भक्षयeat/devour
भक्षय:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभक्ष् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन
एकम्one (thing)
एकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (वाक्यांशे ‘एकं शृणु’ = one thing)
शृणुlisten
शृणु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन
नराधिपO king (lord of men)
नराधिप:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक) + अधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नराणाम् अधिपः)
देहिgive
देहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन
मेto me
मे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी (4th/Dative), एकवचन
कुण्डलेthe two earrings
कुण्डले:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकुण्डल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन
तातO dear (sir/father)
तात:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootतात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
दत्त्वाhaving given
दत्त्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु) त्वा (क्त्वा/अव्ययकृदन्त)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having given)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
गुरवेto the teacher
गुरवे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्तिवाचक (adverb: again)
आगमिष्यामिI will come back
आगमिष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + गम् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष, एकवचन; उपसर्गयुक्त (आ + गम्)
भक्षस्वeat (then)
भक्षस्व:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभक्ष् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
माdo not
मा:
Prohibition (Pratishedha/प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (prohibitive particle)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
कार्यविवर्जितम्devoid of duty/without purpose
कार्यविवर्जितम्:
Predicate adjective (Vidhana/विधेय)
TypeAdjective
Rootकार्य (प्रातिपदिक) + विवर्जित (प्रातिपदिक/कृदन्ताधारित)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; द्वितीया-तत्पुरुषः/कर्मधारयप्रायः (कार्येण विवर्जितम् = devoid of duty) विशेषण (त्वाम्/त्वम् प्रति निषेधवाक्ये)

Uttaṅka

Scene: Uttaṅka, fearless, offers himself to be eaten but requests the earrings first to return them to his guru, promising to come back for the king’s act.

U
Uttaṅka
S
Saudāsa
G
Guru (ācārya)
K
Kuṇḍala (earrings)

FAQs

Guru-bhakti and commitment to one’s vow stand above even fear of death; dharma is upheld through steadfast truth and duty.

The verse occurs in the Arbuda-khaṇḍa (connected with Arbuda/Aravalli sacred geography), but this line focuses on the ethical narrative rather than a tīrtha-phala.

A dharmic ‘prescription’ is implied: fulfilling the guru’s command (guru-ājñā) and returning what is due; no formal rite is described.