Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 92

एवंविधास्ते सुरसिद्धयक्षा गंधर्वविद्याधरपन्नगा ह्यमी । शिवेन सार्द्धं परिहृष्टचित्ता द्रष्टुं ययुस्तं वरदं च शांकरिम्

evaṃvidhāste surasiddhayakṣā gaṃdharvavidyādharapannagā hyamī | śivena sārddhaṃ parihṛṣṭacittā draṣṭuṃ yayustaṃ varadaṃ ca śāṃkarim

Tels étaient-ils : dieux, siddha, yakṣa, gandharva, vidyādhara et nāga. Avec Śiva, le cœur débordant d’allégresse, ils allèrent contempler l’Enfant dispensateur de grâces, ainsi que la Śāṅkarī.

एवंविधाःsuch (as these)
एवंविधाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootएवं (अव्यय) + विध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; 'of such a kind'
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम
सुरसिद्धयक्षाःdevas, siddhas and yakṣas
सुरसिद्धयक्षाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक) + सिद्ध (प्रातिपदिक) + यक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः (devas, siddhas, yakṣas)
गन्धर्वविद्याधरपन्नगाःgandharvas, vidyādharas and nāgas
गन्धर्वविद्याधरपन्नगाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगन्धर्व (प्रातिपदिक) + विद्याधर (प्रातिपदिक) + पन्नग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः (gandharvas, vidyādharas, serpents)
हिindeed
हि:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphatic/causal particle)
अमीthese (ones)
अमी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम (demonstrative: 'these')
शिवेनwith Śiva
शिवेन:
Sahakaraka (Association/सह)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्
सार्धम्together
सार्धम्:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; सहार्थक-अव्यय (with/together)
परिहृष्टचित्ताःwith delighted hearts
परिहृष्टचित्ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपरि + हृष् (धातु) + क्त (कृदन्त) + चित्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; 'परिहृष्टं चित्तं येषाम्' (joyful-minded); क्त-प्रत्ययान्त (past participle) + तत्पुरुषसमास
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त अव्यय-भावः (infinitive): 'to see'
ययुःwent
ययुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
वरदम्boon-giving
वरदम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवरद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; 'boon-giving'
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपात
शाङ्करिम्Śāṅkarī (Pārvatī)
शाङ्करिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootशाङ्करी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; 'Śaṅkara’s (consort)' = पार्वतीम्

Lomaharṣaṇa/Sūta (deduced; Māheśvarakhaṇḍa narrative style)

Tirtha: Kedāra

Type: kshetra

Scene: A grand procession of devas, siddhas, yakṣas, gandharvas, vidyādharas, and nāgas moving with Śiva toward the darśana of the boon-giving divine child (Gaṅgeya/Skanda) and Śāṅkarī (Pārvatī), their faces radiant with joy.

Ś
Śiva
Ś
Śāṅkarī (Pārvatī)
D
Devas
S
Siddhas
Y
Yakṣas
G
Gandharvas
V
Vidyādharas
N
Nāgas

FAQs

True sacredness draws all orders of beings toward darśana; joy and reverence arise naturally around Śiva and Śāṅkarī.

Kedāra and its divine environs, portrayed as a meeting-ground for celestial beings in the Skanda Purāṇa.

None explicit; the act emphasized is darśana—seeking the sight of the boon-giving divinity with devotion.