Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 1

ऋषय ऊचुः । ब्रह्मा विष्णुश्च रुद्रश्च सगुणाः कीर्तितास्त्वया । लिंगरूपी तथैवेशो निर्गुणोऽसौ कथं वद

ṛṣaya ūcuḥ | brahmā viṣṇuśca rudraśca saguṇāḥ kīrtitāstvayā | liṃgarūpī tathaiveśo nirguṇo'sau kathaṃ vada

Les sages dirent : Tu as décrit Brahmā, Viṣṇu et Rudra comme pourvus de qualités (saguṇa). Pourtant ce même Seigneur, bien qu’en forme de Liṅga, est dit sans qualités (nirguṇa) — explique comment cela se peut.

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
क्रिया
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
कर्ता (in quoted content)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
कर्ता
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक
रुद्रःRudra
रुद्रः:
कर्ता
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक
स-गुणाःwith attributes (saguṇa)
स-गुणाः:
विशेषण (of brahmā/viṣṇu/rudra)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्ग/अव्यय-प्राय) + गुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः — 'गुणैः सह' (possessing guṇas)
कीर्तिताःhave been described
कीर्तिताः:
कर्मणि-प्रयोगे विधेय (predicate in passive)
TypeAdjective
Rootकीर्तित (कृदन्त; √कीर्त्)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; भूतकृदन्त (past passive participle)
त्वयाby you
त्वया:
कर्ता (agent; instrumental)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग (addressed person); तृतीया-विभक्ति, एकवचन; कर्तृ-करण (agent in passive)
लिङ्ग-रूपीliṅga-formed
लिङ्ग-रूपी:
विशेषण (of ईशः)
TypeAdjective
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक) + रूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः — 'लिङ्गरूपः' (having liṅga-form)
तथाthus/so
तथा:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
एवindeed/just
एव:
अवधारण
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (emphasis)
ईशःthe Lord (Īśa)
ईशः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
निर्गुणःwithout attributes (nirguṇa)
निर्गुणः:
विशेषण (predicate of ईशः)
TypeAdjective
Rootनिर् (उपसर्ग) + गुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः — 'गुणरहितः'
असौthat (he)
असौ:
कर्ता/उद्देश्य (resumptive subject)
TypeNoun
Rootअदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
कथम्how
कथम्:
प्रश्न/क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक क्रियाविशेषण (interrogative adverb)
वदtell/say
वद:
क्रिया (command)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद

Ṛṣis (sages) addressing Sūta

Tirtha: Kedāra

Type: kshetra

Scene: A council of sages with raised hands in inquiry before a liṅga; the air is charged with philosophical wonder as the question of nirguṇa within form is posed.

B
Brahmā
V
Viṣṇu
R
Rudra
Ī
Īśa
L
Liṅga
N
Nirguṇa
S
Saguṇa

FAQs

It frames a key doctrine: the Supreme can be worshipped through form (liṅga) while remaining ultimately beyond attributes (nirguṇa).

Kedāra is the narrative setting, presenting liṅga worship as a gateway to understanding Śiva’s transcendence.

No direct prescription; it introduces a theological inquiry that supports liṅga worship while affirming nirguṇa reality.