Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 64

पुत्र उवाच । एकत्रिंशत्सहस्राणि पठित्वापि त्वया पितः । नानातर्कान्भ्रांतिरेव संधिता मनसिस्वके

putra uvāca | ekatriṃśatsahasrāṇi paṭhitvāpi tvayā pitaḥ | nānātarkānbhrāṃtireva saṃdhitā manasisvake

Le fils dit : «Père, même après avoir étudié trente et un mille, par tant d’arguments variés tu n’as fait que coudre la confusion dans ton propre esprit.»

पुत्रःson
पुत्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
एकत्रिंशत्thirty-one
एकत्रिंशत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकत्रिंशत् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक, अव्ययवत्/अविकारी; ‘31’ (सहस्राणि इत्यस्य विशेषण)
सहस्राणिthousands
सहस्राणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
पठित्वाhaving read
पठित्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्यय; ‘having read’
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावना/अपि-कारक-अव्यय (particle: even/also)
त्वयाby you
त्वया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सर्वनाम
पितःO father
पितः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
नानाvarious
नाना:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनाना (अव्यय/प्रातिपदिकवत्)
Formविविधार्थक-अव्यय (indeclinable used adjectivally)
तर्कान्arguments, reasonings
तर्कान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतर्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
भ्रान्तिःdelusion, confusion
भ्रान्तिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभ्रान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
एवindeed, only
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
संधिताis fixed/formed
संधिता:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + धा (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘placed/settled/formed’
मनसिin the mind
मनसि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
स्वकेone's own
स्वके:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषण (मनसि)

Son of Kauthuma (the boy)

Listener: pitā (father)

Scene: A confident young son addresses an older learned father surrounded by stacks of manuscripts; the father appears unsettled, as if realizing the weight of the critique; the son’s gesture is precise, cutting through confusion.

FAQs

Accumulated learning and debate can still leave one confused; wisdom requires clarity, not just quantity of texts.

No sacred place is referenced in this verse.

None.