Previous Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 169

त्रिलोचनकथामेतां श्रुत्वा पापान्वितोप्यहो । विपाप्मा जायते मर्त्यो लभते च परां गतिम्

trilocanakathāmetāṃ śrutvā pāpānvitopyaho | vipāpmā jāyate martyo labhate ca parāṃ gatim

Même un mortel chargé de péchés—en entendant ce récit sacré de Trilocana—devient sans souillure et obtient la suprême destinée.

त्रिलोचनकथाम्the story of Trilocana
त्रिलोचनकथाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रिलोचन (प्रातिपदिक) + कथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (त्रिलोचनस्य कथा)
एताम्this
एताम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (कथाम् इति)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya (Adverbial action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकालिक क्रिया; ‘having heard’
पापान्वितःendowed with sins
पापान्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक) + अन्वित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (मर्त्यः इति); तृतीया-तत्पुरुषवत् अर्थः (पापैः अन्वितः = endowed with sins)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle); अपि = even/also
अहोindeed!/alas!
अहो:
Sambandha (Exclamation/उद्गार)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formउद्गार (exclamation)
विपाप्माsinless
विपाप्मा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + पाप्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (मर्त्यः इति); ‘sinless’
जायतेbecomes/is born
जायते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
मर्त्यःa mortal person
मर्त्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
लभतेattains
लभते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
पराम्supreme
पराम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (गतिम् इति)
गतिम्state/goal
गतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa narration context)

Tirtha: Trilocana (Kāśī)

Type: temple

Scene: A devotee, formerly burdened by sin, sits near a Kāśī shrine of Trilocana listening to a reciter; the atmosphere shifts from darkness to luminous calm, suggesting instant purification and ascent toward the ‘supreme state’.

T
Trilocana

FAQs

Devotional listening to a sacred Śaiva narrative has purifying power and can lead to the highest spiritual attainment.

Kāśī’s sacred sphere is implied, centered on the glory of the Trilocana tradition within the Kāśīkhaṇḍa.

Śravaṇa (hearing) of the Trilocana-kathā is presented as the efficacious practice.