Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 4

विरजाख्यं हि तत्पीठं तत्र लिंगं त्रिविष्टपम् । तत्पीठदर्शनादेव विरजा जायते नरः

virajākhyaṃ hi tatpīṭhaṃ tatra liṃgaṃ triviṣṭapam | tatpīṭhadarśanādeva virajā jāyate naraḥ

Ce siège sacré est appelé Virajā, et là se dresse le Liṅga de Traiviṣṭapa. Par la seule vision de ce pīṭha, l’homme devient virajā, délivré de toute souillure.

विरजाख्यम्named ‘Virajā’
विरजाख्यम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविरजा + आख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (विरजा इति आख्या यस्य) विशेषण (पीठम्)
हिindeed, for
हि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic/causal particle)
तत्-पीठम्that sacred seat (pīṭha)
तत्-पीठम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + पीठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (तत् पीठम् = that seat/holy spot)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karta (Co-subject)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
त्रिविष्टपम्heavenly, of Triviṣṭapa
त्रिविष्टपम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootत्रिविष्टप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (लिङ्गम्)
तत्-पीठ-दर्शनात्from seeing that pīṭha
तत्-पीठ-दर्शनात्:
Hetu (Cause)
TypeNoun
Rootतत् (सर्वनाम) + पीठ (प्रातिपदिक) + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/ablative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (तत्पीठस्य दर्शनम्)
एवjust, indeed
एव:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपात (restrictive particle)
विरजाfree from impurity
विरजा:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविरजा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (नरः)
जायतेis born, becomes
जायते:
Kriya (Main verb)
TypeVerb
Root√जन् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
नरःa man
नरः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Skanda

Tirtha: Virajā-pīṭha

Type: kshetra

Listener: Agastya

Scene: A luminous pīṭha named Virajā with the Triviṣṭapa Liṅga स्थापित; pilgrims approach and, upon mere sight, are shown as purified—garments bright, faces serene.

V
Virajā-pīṭha
T
Triviṣṭapa-liṅga

FAQs

Darśana of a sanctified Śaiva pīṭha is transformative—contact through sight can purify and remove inner taint.

Virajā-pīṭha and the Triviṣṭapa-liṅga located there, within the Kāśī-khaṇḍa sacred geography.

Darśana (pilgrimage sight/visitation) is implied as the key act yielding purification.