Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 2

कश्यपाख्यो द्विजः पूर्वमस्मिंस्तीर्थद्वये शुभे । स्नात्वातिमहतः पापाद्विमुक्तो नरकप्रदात्

kaśyapākhyo dvijaḥ pūrvamasmiṃstīrthadvaye śubhe | snātvātimahataḥ pāpādvimukto narakapradāt

Autrefois, un brāhmane nommé Kāśyapa, après s’être baigné dans ces deux tīrthas de bon augure, fut délivré d’un péché très grave, qui l’aurait mené en enfer.

कश्यपाख्यःnamed Kaśyapa
कश्यपाख्यः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकश्यप-आख्य (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कश्यप-आख्यः = कश्यप इति आख्या यस्य) विशेषणम् (द्विजः)
द्विजःa brāhmaṇa (twice-born)
द्विजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootपूर्वम् (अव्यय/नपुंसकलिङ्ग-प्रयोग)
Formअव्यय; कालवाचक (formerly/before)
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; सर्वनाम
तीर्थद्वयेin the pair of sacred fords
तीर्थद्वये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ-द्वय (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; द्विगु-समासः (द्वे तीर्थे)
शुभेauspicious
शुभे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; विशेषणम् (तीर्थद्वये)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्यय; ‘स्नानं कृत्वा’
अतिमहतःfrom a very great
अतिमहतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति-महत् (प्रातिपदिक; उपपद-समास/उपसर्ग)
Formपुं/नपुंसक-प्रयोग, पञ्चमी (5th), एकवचन; विशेषणम् (पापात्)
पापात्sin
पापात्:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन
विमुक्तःfreed, released
विमुक्तः:
Karta (Subject attribute/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-मुच् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम् (द्विजः)
नरकप्रदात्from (that which) gives hell (i.e., hell-causing [sin])
नरकप्रदात्:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootनरक-प्रद (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नरकस्य प्रदः = नरकं प्रददाति इति)

Sūta (narrator)

Tirtha: Gāyatrī-tīrtha; Sarasvatī-tīrtha

Type: ghat

Listener: Ṛṣayaḥ / dvijasattamāḥ

Scene: A brāhmaṇa named Kāśyapa performing ritual bath at two adjacent sacred waters; one stream evokes Sarasvatī’s flow, the other a luminous ‘mantra-tīrtha’ aura for Gāyatrī; dark shadow of ‘naraka’ dissolving behind him.

K
Kāśyapa
T
Tīrtha (two sacred sites)
N
Naraka (hell)

FAQs

Pilgrimage and sacred bathing, when undertaken with faith, are presented as powerful means for purification from even severe wrongdoing.

A pair of tīrthas within the Setukhaṇḍa landscape is praised; the verse refers to them collectively as “tīrthadvaya” (two tīrthas).

Snāna (ritual bathing) at the two tīrthas is identified as the purificatory act.