Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 20

स्नानार्थमात्मनो विप्रा गायत्री च सरस्वती । तीर्थद्वयं स्वनाम्ना वै चक्रतुः पापनाशनम्

snānārthamātmano viprā gāyatrī ca sarasvatī | tīrthadvayaṃ svanāmnā vai cakratuḥ pāpanāśanam

Pour leur propre bain, ô brāhmaṇas, Gāyatrī et Sarasvatī établirent deux tīrthas portant leurs noms, chacun anéantissant le péché.

स्नान-अर्थम्for bathing
स्नान-अर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootस्नान-अर्थ (प्रातिपदिक; स्नान + अर्थ)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), एकवचनम्; प्रयोजनार्थे
आत्मनःof themselves
आत्मनः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (6th/Genitive), एकवचनम्; स्वार्थे (of themselves)
विप्रेO two brāhmaṇas
विप्रे:
Sambodhana (Vocative/संबोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, संबोधन-विभक्तिः (Vocative), द्विवचनम्; 'O two brāhmaṇas' (address)
गायत्रीGāyatrī
गायत्री:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगायत्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
सरस्वतीSarasvatī
सरस्वती:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
तीर्थ-द्वयम्two tīrthas
तीर्थ-द्वयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ-द्वय (प्रातिपदिक; तीर्थ + द्वय)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; संख्यासमासः (two sacred fords)
स्व-नाम्नाby their own names
स्व-नाम्ना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootस्व-नामन् (प्रातिपदिक; स्व + नामन्)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), एकवचनम्; करण/उपाधि (by their own names)
वैindeed
वै:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपातः (emphatic particle)
चक्रतुःthey two made/created
चक्रतुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), द्विवचनम्; परस्मैपदम्
पाप-नाशनम्sin-destroying
पाप-नाशनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपाप-नाशन (प्रातिपदिक; पाप + नाशन)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (tīrthadvayam qualifies)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Gāyatrī-tīrtha; Sarasvatī-tīrtha

Type: kund

Listener: brāhmaṇas/munis (explicit address: viprāḥ)

Scene: Two newly manifested water-pools/ghāṭas on a mountainside, each marked by a small shrine or inscription of the goddess-name; Gāyatrī and Sarasvatī bless the waters as sages look on.

G
Gāyatrī
S
Sarasvatī
T
Tīrtha

FAQs

Sacred waters arise from divine intention and pure practice; snāna at a true tīrtha is celebrated as a means of pāpa-kṣaya (sin-destruction).

Two tīrthas named after Gāyatrī and Sarasvatī are introduced as pāpa-nāśana holy bathing places.

Snāna (ritual bathing) at the newly established tīrthas for purification.