Previous Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 219

एवं वः कथितं विप्रा धनुष्कोटेस्तु वैभवम् । यच्छ्रुत्वा सर्वपापेभ्यो मुच्यते मानवो भुवि

evaṃ vaḥ kathitaṃ viprā dhanuṣkoṭestu vaibhavam | yacchrutvā sarvapāpebhyo mucyate mānavo bhuvi

Ainsi, ô vipras (brāhmaṇas), la grandeur de Dhanuṣkoṭi vous a été exposée ; en l’entendant, l’homme sur la terre est délivré de tous les péchés.

एवम्thus
एवम्:
Kriya-vishesana (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb)
वःto you
वः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (6th/4th), बहुवचन; enclitic “to you/your” (context: “to you”)
कथितम्has been narrated
कथितम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु) → कथित (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; passive participle “has been told” (impersonal)
विप्राःO Brahmins
विप्राः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), बहुवचन
धनुष्कोटेःof Dhanuṣkoṭi
धनुष्कोटेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootधनुष् (प्रातिपदिक) + कोटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; तत्पुरुष-समासः; “of Dhanuṣkoṭi”
तुindeed; and
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अन्वयार्थक-निपातः (but/indeed)
वैभवम्glory; magnificence
वैभवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवैभव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; object/complement of “कथितम्”
यत्which
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; relative pronoun referring to the narration/glory
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु) → श्रुत्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund); पूर्वकालिक-क्रिया “having heard”
सर्वपापेभ्यःfrom all sins
सर्वपापेभ्यः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + पाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), बहुवचन; कर्मधारयः “all sins”; ablative “from”
मुच्यतेis liberated
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचन; कर्मणि/भावे प्रयोगः “is freed”
मानवःa human
मानवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक: भुव्/भू)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; “on earth”

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced from Setu-khaṇḍa narrative frame)

Tirtha: Dhanuṣkoṭi

Type: kshetra

Listener: Viprāḥ / Naimiṣāraṇya sages

Scene: Sūta addresses assembled sages; behind them, a symbolic vignette shows Dhanuṣkoṭi’s shore and a radiant tīrtha aura, indicating that mere hearing transmits sanctity.

D
Dhanuṣkoṭi
V
Vipras

FAQs

Śravaṇa (devout hearing) of a tīrtha’s māhātmya is itself a purifying act that removes sin.

Dhanuṣkoṭi tīrtha in the Setu-khaṇḍa.

No specific rite is prescribed here; the verse emphasizes the merit gained by hearing the Dhanuṣkoṭi māhātmya.