Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 7

एतत्तीर्थत्रयं कस्मादागतं गंधमादने । जानश्रुतेश्च राजर्षेः स्नानात्तीर्थत्रयेऽपि च । ज्ञानावाप्तिः कथं रैक्वादस्माकं सूत तद्वद

etattīrthatrayaṃ kasmādāgataṃ gaṃdhamādane | jānaśruteśca rājarṣeḥ snānāttīrthatraye'pi ca | jñānāvāptiḥ kathaṃ raikvādasmākaṃ sūta tadvada

« D’où vient cette triade de tīrtha apparue à Gandhamādana ? Et comment le roi‑ṛṣi Jānaśruti obtint‑il la connaissance en se baignant dans cette même triade de tīrtha ? Ô Sūta, dis‑nous comment cela advint par Raikva. »

एतत्this
एतत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (tīrthatrayam इत्यस्य)
तीर्थत्रयम्the set of three tīrthas
तीर्थत्रयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom/Acc), एकवचन
कस्मात्from where/why (from what cause)
कस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन; प्रश्नवाचक
आगतम्has come/arrived/originated
आगतम्:
Kriya-visheshana (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootआ + गम् (धातु) → आगत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (past participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय-विशेषण (tīrthatrayam)
गन्धमादनेin Gandhamādana (mountain)
गन्धमादने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगन्ध + मादन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; देशवाचक
जानश्रुतेःof Jānaśruti
जानश्रुतेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजानश्रुति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
राजर्षेःof the royal sage
राजर्षेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootराजर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; जानश्रुतेः इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन
स्नानात्from (his) bathing
स्नानात्:
Hetu/Apadana (Cause/Source)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन
तीर्थत्रयेin the three tīrthas
तीर्थत्रये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थत्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle; also/even)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
ज्ञानावाप्तिःattainment of knowledge
ज्ञानावाप्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootज्ञान + अवाप्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
कथम्how
कथम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (interrogative adverb)
रैक्वात्from Raikva
रैक्वात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootरैक्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन
अस्माकम्of us/for us
अस्माकम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन (Plural)
सूतO Sūta
सूत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
तत्that (matter)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; वाक्य-प्रत्यवमर्श (anaphoric)
वदtell/speak
वद:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन, परस्मैपद

Ṛṣayaḥ (the sages)

Tirtha: Tri-tīrtha at Gandhamādana (Yamunā–Gaṅgā–Gayā presence)

Type: kund

Listener: Sūta

Scene: Sages point toward a distant snow-clad Gandhamādana; a triad of luminous water-sources (three small kundas/streams) is envisioned; Jānaśruti as a crowned king-sage stands respectfully near a humble ascetic (Raikva) indicating instruction.

G
Gandhamādana
J
Jānaśruti
R
Raikva
S
Sūta
T
Tīrthatraya (Yamunā–Gaṅgā–Gayā)

FAQs

It links tīrtha-snāna with inner illumination, asking how sacred geography becomes a vehicle for jñāna through saintly association.

Gandhamādana is presented as the locus where the famed triad of tīrthas is present and efficacious.

Snāna (ritual bathing) in the tīrtha-traya is referenced as connected with the attainment of knowledge.