Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 9

ऋषय ऊचुः । छिन्नपाणिः कथमभूदादित्यः सूतनंदन । यथा च लब्धवान्पाणी सौवर्णौ तद्वदस्व नः

ṛṣaya ūcuḥ | chinnapāṇiḥ kathamabhūdādityaḥ sūtanaṃdana | yathā ca labdhavānpāṇī sauvarṇau tadvadasva naḥ

Les ṛṣi dirent : « Ô fils de Sūta, comment Āditya, le Soleil, en vint-il à avoir les mains tranchées ? Et comment obtint-il ces mains d’or ? Dis-le-nous. »

ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
छिन्नपाणिःone with severed hands
छिन्नपाणिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootछिन्न (कृदन्त; √छिद् + क्त) + पाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुव्रीहिः
कथम्how
कथम्:
Adverbial (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्ययम् (interrogative adverb)
अभूत्became, came to be
अभूत्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलुङ्-लकारः (Aorist/Imperfective past), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
आदित्यःĀditya (the Sun)
आदित्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
सूतनन्दनO son of Sūta
सूतनन्दन:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक) + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (sūtasya nandanam)
यथाas, how
यथा:
Adverbial (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formप्रकार/उपमानवाचक-अव्ययम् (as, in what manner)
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
लब्धवान्obtained
लब्धवान्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु) + क्तवतु (कृदन्त)
Formक्तवतुप्रत्ययान्तः; पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि (finite sense)
पाणीhands (two)
पाणी:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम्
सौवर्णौmade of gold, golden
सौवर्णौ:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुवर्ण (प्रातिपदिक) + अण् (तद्धित) → सौवर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम्; विशेषणम् (pāṇī)
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम (object of 'vadasva')
वदस्वtell, speak
वदस्व:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√वद् (धातु)
Formलोट्-लकारः (Imperative), मध्यम-पुरुषः (2nd), एकवचनम्; परस्मैपदम्
नःto us/for us
नः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (Genitive/6th) वा चतुर्थी (Dative/4th) बहुवचनस्य एन्क्लिटिक-रूपम्; अत्र सम्प्रदानार्थे (to us)

Ṛṣis (assembled sages)

Tirtha: Setu-tīrtha (context of the question)

Type: kshetra

Listener: Sūta (Sūtanandana)

Scene: A circle of sages seated in a coastal hermitage or tīrtha precinct, palms joined, questioning Sūta about Sūrya’s severed hands and the golden restoration; the atmosphere is attentive and reverent.

Ṛṣis
S
Sūta
Ā
Āditya (Sūrya/Ravi)

FAQs

Reverent inquiry into tīrtha-māhātmya is itself a dharmic act that opens the way to understanding sacred benefits.

The question pertains to the miracle attributed to bathing at Cakratīrtha.

No direct prescription; it introduces the explanatory narrative about the tīrtha’s power.