Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 20

अन्धकादिदैत्ययुद्धे वीरकविजयः — Vīraka’s Victory over Andhaka’s Forces

नाराचमुख्यै निशितैश्च शूलैः परश्वधैस्तोमरमुद्गरैश्च । खड्गैर्गुडैः पर्वतपादपैश्च दिव्यैरथास्त्रैररपि दैत्यसंघैः

nārācamukhyai niśitaiśca śūlaiḥ paraśvadhaistomaramudgaraiśca | khaḍgairguḍaiḥ parvatapādapaiśca divyairathāstrairarapi daityasaṃghaiḥ

Les cohortes des Daityas assaillirent elles aussi avec des traits célestes et des armes de chars—usant de nārācas au tranchant aigu, de tridents, de haches, de lances tomara et de masses; ainsi que d’épées, de lourds gourdins, et même de rochers semblables à des montagnes arrachés pour en faire des armes.

नाराच-मुख्यैःwith those chiefly (including) nārāca arrows
नाराच-मुख्यैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootनाराच (प्रातिपदिक) + मुख्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; तत्पुरुष (नाराचाः मुख्याः येषु/येषाम्)
निशितैःsharp
निशितैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिशित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणं ‘शूलैः’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
शूलैःwith tridents/spears
शूलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
परश्वधैःwith axes
परश्वधैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपरश्वध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
तोमरैःwith javelins
तोमरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतोमर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
मुद्गरैःwith hammers/clubs
मुद्गरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमुद्गर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
खड्गैःwith swords
खड्गैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootखड्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
गुडैःwith clubs/balls (guḍa weapons)
गुडैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगुड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
पर्वत-पादपैःwith mountain-trees
पर्वत-पादपैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक) + पादप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; तत्पुरुष (पर्वतस्य पादपाः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
दिव्यैःdivine
दिव्यैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणं ‘अस्त्रैः’
अथthen, also
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तर/समुच्चय (then/also)
अस्त्रैःwith missiles/weapons
अस्त्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
अरपिalso (textual variant)
अरपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअरपि (पाठान्तर/अव्यय)
Formअव्यय; पाठान्तर-रूपम् (uncertain reading; likely ‘अपि’/‘अथापि’)
दैत्य-संघैःwith hosts of demons
दैत्य-संघैः:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक) + संघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण/सह), बहुवचन; तत्पुरुष (दैत्यानां संघाः)

Suta Goswami (narrating the Yuddhakhaṇḍa account to the sages of Naimiṣāraṇya)

Tattva Level: pasha

Shiva Form: Bhairava

D
Daityas

FAQs

It depicts the asuric impulse to rely on force and weaponry; in Shaiva thought, such outward power is unstable, while true victory is steadiness in Pati (Shiva) and the conquest of inner passions (pāśas).

The battle imagery highlights the fragility of worldly supports; devotion to Saguna Shiva—worship of the Linga with mantra and offering—centers the mind in the Lord who transcends conflict and grants protection and clarity.

As a practical takeaway, perform Panchakshara japa (“Om Namaḥ Śivāya”) with Tripuṇḍra (bhasma) and, if initiated, Rudrākṣa dhāraṇa—cultivating fearlessness and restraint when confronted by agitation.