Adhyaya 32: Saṃjaya’s Return, Audience with Dhṛtarāṣṭra, and Ethical Admonition
यतः प्राप्त: संजय: पाण्डवेभ्यो न मे यथावन्मनस: प्रशान्तिः । सर्वेन्द्रियाण्यप्रकृतिं गतानि कि वक्ष्यतीत्येव मेडद्य प्रचिन््ता,संजय जबसे पाण्डवोंके यहाँसे लौटकर आया है, तबसे मेरे मनको पूर्ण शान्ति नहीं मिलती। सभी इन्द्रियाँ विकल हो रही हैं। कल वह क्या कहेगा, इसी बातकी मुझे इस समय बड़ी भारी चिन्ता हो रही है
yataḥ prāptaḥ sañjayaḥ pāṇḍavebhyo na me yathāvan manasaḥ praśāntiḥ | sarvendriyāṇy aprakṛtiṃ gatāni kiṃ vakṣyatīty eva me’dya pracintā ||
Dhṛtarāṣṭra dit : «Depuis que Sañjaya est revenu de chez les Pāṇḍava, mon esprit ne trouve pas de paix véritable. Tous mes sens sont tombés dans l’agitation et le désordre. Ce qu’il dira demain—voilà seule l’angoisse lourde qui m’accable à présent.»
धृतराष्ट उवाच