Jayantī–Kāvyā (Śukra) Saṃvāda: Varadāna and the Ten-Year Concealment
इति श्रीब्रह्माण्डे महापुराणे वायुप्रोक्ते मध्यमभागे तृतीय उपोद्धातपादे स्तवसमाप्तिर्नाम द्विसप्ततितमो ऽध्यायः // ७२// सूत उवाच एवमाराध्य देवेशमीशानं नीललोहितम् / प्रह्वो ऽतिप्रणतस्तस्मै प्राञ्जलिर्वाक्यमब्रवीत्
iti śrībrahmāṇḍe mahāpurāṇe vāyuprokte madhyamabhāge tṛtīya upoddhātapāde stavasamāptirnāma dvisaptatitamo 'dhyāyaḥ // 72// sūta uvāca evamārādhya deveśamīśānaṃ nīlalohitam / prahvo 'tipraṇatastasmai prāñjalirvākyamabravīt
Ainsi s’achève, dans le Śrī Brahmāṇḍa Mahāpurāṇa, section médiane, troisième upoddhāta-pāda enseigné par Vāyu, le soixante-douzième chapitre nommé « Fin de l’hymne ». Sūta dit : Après avoir ainsi adoré le Seigneur des dieux, Īśāna Nīlalohita, Prahva, très incliné, les mains jointes, lui adressa ces paroles.