HomeBrahma PuranaAdhy. 79Shloka 10
Previous Verse
Next Verse

Brahma Purana — Nārada Requests the Sequential Fruits of Tīrthas; The Origins of Tryambaka and Vārāha Tīrthas, Shloka 10

नाशक्नुवंस् तु तं जेतुं देवा इन्द्रपुरोगमाः विष्णुं पुराणपुरुषं गत्वा तस्मै न्यवेदयन् //

Verset 10 : Se souvenir du Nom divin et pratiquer le Dharma accroît le mérite et protège des destinées funestes.

nanot
na:
Sambandha (सम्बन्ध/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
aśaknuvanwere not able
aśaknuvan:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√śak (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; ‘अशक्नुवन्’
tubut
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अन्वय-निपात (but/indeed)
tamhim
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
jetumto conquer
jetum:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Root√ji (धातु) + tumun (कृत् प्रत्यय)
Formकृदन्त; तुमुनन्त (infinitive)
devāḥthe gods
devāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
indra-purogamāḥwith Indra in front/led by Indra
indra-purogamāḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootindra (प्रातिपदिक) + purogama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहि—‘इन्द्रः पुरोगमः येषाम्’ (having Indra as leader)
viṣṇumViṣṇu
viṣṇum:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootviṣṇu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
purāṇa-puruṣamthe primeval person
purāṇa-puruṣam:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootpurāṇa (प्रातिपदिक) + puruṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय—‘पुराणः पुरुषः’ (the primeval person)
gatvāhaving gone
gatvā:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√gam (धातु) + ktvā (कृत् प्रत्यय)
Formकृदन्त; क्त्वान्त (absolutive/gerund)
tasmaito him
tasmai:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (Dative), एकवचन
ny-avedayaninformed/reported
ny-avedayan:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootni + √vid (धातु) (causative sense)
Formलङ्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; उपसर्गः ‘नि’; अर्थे ‘न्यवेदयन्’ = ‘reported/informed’
Narrator describes: the Devas approach Viṣṇu