Next Verse

Agni Purana — Yoga & Brahma-vidya, Shloka 1

Brahma-jñāna

Knowledge of Brahman

इत्य् आग्नेये महापुराणे ब्रह्मज्ञानं नाम षट्सप्तत्यधिकत्रिशततमो ऽध्यायः अथ सप्तसप्तत्यधिकत्रिशततमो ऽध्यायः ब्रह्मज्ञानं अग्निर् उवाच अहं ब्रह्म परं ज्योतिः पृथिव्यवनलोज्झितं अहं ब्रह्म परं ज्योतिर्वाय्वाकाशविवर्जितं

ity āgneye mahāpurāṇe brahmajñānaṃ nāma ṣaṭsaptatyadhikatriśatatamo 'dhyāyaḥ atha saptasaptatyadhikatriśatatamo 'dhyāyaḥ brahmajñānaṃ agnir uvāca ahaṃ brahma paraṃ jyotiḥ pṛthivyavanalojjhitaṃ ahaṃ brahma paraṃ jyotirvāyvākāśavivarjitaṃ

Ainsi, dans l’Agni Mahāpurāṇa, s’achève le chapitre 376 intitulé « Brahma-jñāna » (Connaissance de Brahman). Commence maintenant le chapitre 377, « Brahma-jñāna ». Agni déclara : « Je suis Brahman, la Lumière suprême—libre de la terre et du feu. Je suis Brahman, la Lumière suprême—dépourvue de vent et d’espace (ākāśa). »

इतिthus
इति:
Discourse marker (वाक्यचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्य-समाप्ति/उद्धरण-सूचक (quotative particle)
आग्नेयेin the Agneya
आग्नेये:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeAdjective
Rootआग्नेय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); विशेषण ‘महापुराणे’ इत्यस्य
महापुराणेin the Mahāpurāṇa
महापुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootमहापुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); कर्मधारय: ‘महत् पुराणम्’
ब्रह्मज्ञानम्knowledge of Brahman
ब्रह्मज्ञानम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootब्रह्म + ज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन (Singular); षष्ठी-तत्पुरुष: ‘ब्रह्मणः ज्ञानम्’
नामnamed; called
नाम:
Qualifier (विशेषणार्थक-अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; नाम-निर्देशक (appositive particle ‘called’)
षट्सप्तत्यधिकत्रिशततमःthree-hundred-and-seventy-sixth
षट्सप्तत्यधिकत्रिशततमः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootषट् + सप्तति + अधिक + त्रिशत + तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); संख्यावाचक-समास/तत्पुरुष: ‘त्रिशततमः’ (300th) with ‘षट्सप्तत्यधिक’ (plus 76) → 376th
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
अथthen; now
अथ:
Discourse marker (वाक्यचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भ/अनन्तर (sequence marker)
सप्तसप्तत्यधिकत्रिशततमःthree-hundred-and-seventy-seventh
सप्तसप्तत्यधिकत्रिशततमः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootसप्त + सप्तति + अधिक + त्रिशत + तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); संख्यावाचक-समास/तत्पुरुष: 377th (300th + 77)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
ब्रह्मज्ञानम्knowledge of Brahman
ब्रह्मज्ञानम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootब्रह्म + ज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन (Singular); अध्याय-नाम (chapter title)
अग्निःAgni
अग्निः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
ब्रह्मBrahman
ब्रह्म:
Karta (कर्ता/Subject-complement)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); विधेय (predicate nominative)
परम्supreme
परम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन (Singular); विशेषण ‘ज्योतिः’ इत्यस्य
ज्योतिःlight
ज्योतिः:
Karta (कर्ता/Subject-complement)
TypeNoun
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); विधेय (predicate nominative)
पृथिव्यवनलोज्झितम्devoid of earth and fire
पृथिव्यवनलोज्झितम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपृथिवी + अवनल + उज्झित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन (Singular); भूतकृदन्त (past passive participle) ‘उज्झित’ (abandoned/devoid of) from √उज्झ्; तत्पुरुष: ‘पृथिवी-अवनल-उज्झितम्’ = devoid of earth and fire
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
ब्रह्मBrahman
ब्रह्म:
Karta (कर्ता/Subject-complement)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
परम्supreme
परम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन (Singular); विशेषण ‘ज्योतिः’ इत्यस्य
ज्योतिःlight
ज्योतिः:
Karta (कर्ता/Subject-complement)
TypeNoun
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
वाय्वाकाशविवर्जितम्devoid of air and ether
वाय्वाकाशविवर्जितम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootवायु + आकाश + विवर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.), एकवचन (Singular); भूतकृदन्त (PPP) ‘विवर्जित’ from √वर्ज् (to exclude); तत्पुरुष: devoid of air and ether

Lord Agni

Primary Rasa: Shanta

Secondary Rasa: Adbhuta

Sandhi Resolution Notes: इत्याग्नेये = इति + आग्नेये; त्रिशततमोऽध्यायः = त्रिशततमः + अध्यायः; अग्निरुवाच = अग्निः + उवाच; ज्योतिः पृथिव्यवनलोज्झितम् (visarga before p); ज्योतिर् वाय्वाकाशविवर्जितम् = ज्योतिः + वाय्वाकाशविवर्जितम् (visarga→र्).

A
Agni
B
Brahman
J
Jyotiḥ (Supreme Light)
P
Pṛthivī (Earth)
A
Anala (Fire)
V
Vāyu (Wind)
Ā
Ākāśa (Space/Ether)

FAQs

It imparts Brahma-jñāna (Vedāntic knowledge): Brahman is taught as the supreme, element-transcending Light, not limited by the gross elements (earth, fire, wind, space).

Alongside ritual, polity, medicine, and arts, the Agni Purāṇa also preserves mokṣa-śāstra material; this verse exemplifies its Vedāntic/metaphysical layer by defining Brahman beyond elemental categories.

Contemplating Brahman as the element-free supreme Light supports disidentification from material constituents and promotes liberation-oriented insight (mokṣa), reducing attachment-driven karma.