Previous Verse
Next Verse

Shloka 48

Cosmic Appointments, Viṣṇu’s Vibhūtis, Fourfold Operation, and the Symbolism of Ornaments and Weapons

निर्व्यापारम् अनाख्येयं व्याप्तिमात्रम् अनौपमम् आत्मसंबोधविषयं सत्तामात्रम् अलक्षणम्

nirvyāpāram anākhyeyaṃ vyāptimātram anaupamam ātmasaṃbodhaviṣayaṃ sattāmātram alakṣaṇam

Él es sin acción, indecible; pura omnipresencia, sin comparación. Se conoce sólo por el despertar interior: Ser puro, sin marca ni atributo.

निर्व्यापारम्free from activity; actionless
निर्व्यापारम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnir- + vyāpāra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; विशेषण; नञ्/निर्-पूर्वक-तत्पुरुष (निर्गत-व्यापारः)
अनाख्येयम्indescribable; not expressible
अनाख्येयम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootan- + ākhyeya (प्रातिपदिक; √khyā (धातु) + यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; यत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (आख्येय = describable), नञ्-तत्पुरुष
व्याप्तिमात्रम्mere pervasion; only all-pervadingness
व्याप्तिमात्रम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootvyāpti + mātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; तत्पुरुष (व्याप्तिः एव मात्रम्)
अनौपमम्incomparable
अनौपमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootan- + aupama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; नञ्-तत्पुरुष (उपमा न अस्ति यस्य)
आत्मसंबोधविषयम्object of self-realization; within self-awareness
आत्मसंबोधविषयम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootātman + saṃbodha + viṣaya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष/समाहार-तत्पुरुष (आत्मनः संबोधः = आत्मसंबोधः; तस्य विषयः)
सत्तामात्रम्mere existence; pure being
सत्तामात्रम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsattā + mātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; तत्पुरुष (सत्ता एव मात्रम्)
अलक्षणम्without attributes/marks
अलक्षणम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roota- + lakṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; नञ्-तत्पुरुष (लक्षणं न अस्ति)

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

V
Vishnu

FAQs

It presents the highest Vishnu-principle as transcendent and unchanged—beyond worldly doing—while still being the ground of all existence.

He indicates that language and concepts cannot capture the ultimate reality; it is grasped not by description but by direct inner realization.

It affirms Vishnu as the universal substratum pervading all beings and worlds—supporting Vaishnava Vedanta that the Supreme is immanent while remaining incomparable and beyond attributes.