Previous Verse
Next Verse

Verse 9

Kalagnirudra

एवं त्रिपुण्ड्रविधिं भस्मना करोति यो विद्वान् ब्रह्मचारी गृही वानप्रस्थो यतिर्वा स महापातकोपपातकेभ्यः पूतो भवति स सर्वेषु तीर्थेषु स्नातो भवति स सर्वान् वेदानधीतो भवति स सर्वान् देवान् ज्ञातो भवति स सततं सकलरुद्रमन्त्रजापी भवति स सकलभोगान् भुङ्क्ते देहं त्यक्त्वा शिवसायुज्यमेति न स पुनरावर्तते न स पुनरावर्तत इत्याह भगवान् कालाग्निरुद्रः॥९॥

एवम् । त्रि-पुण्ड्र-विधिम् । भस्मना । करोति । यः । विद्वान् । ब्रह्मचारी । गृही । वानप्रस्थः । यतिः । वा । सः । महा-पातक-उपपातकेभ्यः । पूतः । भवति । सः । सर्वेषु । तीर्थेषु । स्नातः । भवति । सः । सर्वान् । वेदान् । अधीतः । भवति । सः । सर्वान् । देवान् । ज्ञातः । भवति । सः । सततम् । सकल-रुद्र-मन्त्र-जापी । भवति । सः । सकल-भोगान् । भुङ्क्ते । देहम् । त्यक्त्वा । शिव-सायुज्यम् । एति । न । सः । पुनः-आवर्तते । न । सः । पुनः-आवर्तते । इति । आह । भगवान् । कालाग्नि-रुद्रः ॥९॥

evaṃ tripuṇḍra-vidhiṃ bhasmanā karoti yo vidvān brahmacārī gṛhī vānaprastho yatir vā sa mahāpātakopapātakebhyaḥ pūto bhavati sa sarveṣu tīrtheṣu snāto bhavati sa sarvān vedān adhīto bhavati sa sarvān devān jñāto bhavati sa satataṃ sakala-rudra-mantra-jāpī bhavati sa sakala-bhogān bhuṅkte dehaṃ tyaktvā śiva-sāyujyam eti na sa punarāvartate na sa punarāvartata ity āha bhagavān kālāgnirudraḥ ||9||

Así, quien, siendo conocedor, realiza la norma del tripuṇḍra con ceniza—sea estudiante célibe (brahmacārin), jefe de hogar (gṛhastha), morador del bosque (vānaprastha) o renunciante (yati)—queda purificado de los grandes pecados y de los pecados menores. Llega a ser como quien se ha bañado en todos los tīrtha; como quien ha estudiado todos los Vedas; como quien ha conocido a todos los dioses. Se vuelve quien recita incesantemente todos los mantras de Rudra. Disfruta de todas las experiencias; y, al abandonar el cuerpo, alcanza la unión (sāyujya) con Śiva. No retorna de nuevo; no retorna de nuevo—así habló el Bienaventurado Kālāgnirudra.

Thus, whoever, being a knower, performs the rule of the tripuṇḍra with ash—whether a celibate student, a householder, a forest-dweller, or a renunciant—he becomes purified from great sins and subsidiary sins. He becomes as one who has bathed at all sacred fords; he becomes as one who has studied all the Vedas; he becomes as one who has known all the gods. He becomes one who constantly repeats all Rudra-mantras. He enjoys all experiences; having abandoned the body, he attains union (sāyujya) with Śiva. He does not return again; he does not return again—thus said the Blessed Kālāgnirudra.

Mokṣa (liberation) through śiva-upāsanā; purification (pāpa-kṣaya) and non-return (apunarāvṛtti)Mahavakya: Indirect: ‘na punarāvartate’ echoes Upaniṣadic liberation formulae associated with Brahman-realization (e.g., ‘na sa punarāvartate’ in several Upaniṣads); not tied to a specific mahāvākya wording.AtharvaChandas: Prose